Keď sa budeš dívať dlho do priepasti, tak sa priepasť začne pozerať na teba. Tento výrok nie je môj, počul som ho od môjho priateľa. Vo svojej podstate hovorí o všeličom, a vysvetliť sa dá všelijako.
Za ostatné desaťročia som sa neraz stal svedkom rozhodnutí a činov, ktoré ďaleko presiahli akúkoľvek mieru predstavivosti ich autorov. Mám na mysli biologické systémy či humánnu medicínu. V minulom storočí bolo očarenie objavmi v liečbe chorôb človeka veľké. Áno, správne. Infekčné ochorenia, ktoré zabíjali so stopercentnou istotou, sa s objavom antibiotík či očkovania zmenili na strašiaky z minulosti. Jednoducho zmizli alebo prestali predstavovať pre ľudstvo hrozbu. Príkladov je veľa, stačí si otvoriť populárnu a medicínsku literatúru. Trend v snahe eliminovať infekcie pretrváva. Medicína dostala do rúk mocné technológie, ktoré s „radosťou“ používa. Nie, nechcem sa tu rozpisovať o chronických ochoreniach srdca a ciev, nádorových ochoreniach či autoimúnnych chorobách (a iných), kde je pokrok akýsi mizerný a my „medicinmani“ sme len akýmisi údržbármi. Tentoraz mám na mysli niektoré infekčné ochorenia a očkovanie. V roku 2015 bola v časopise Atherosclerosis publikovaná štúdia „Association of measles and mumps with cardiovascular disease“ („Spojenie osýpok a mumpsu s kardiovaskulárnym ochorením“).
Japonskí autori „pozbierali“ dotazníky od 43 689 mužov a 60 147 žien v rokoch 1988 až 1990. V dotazníku mali probandi vyplniť svoju anamnézu, ktorá sa týkala prekonania mumpsu a osýpok. Všetci boli sledovaní až do roku 2009, teda úctyhodných 20 rokov. Ukázalo sa, že tí, ktorí prekonali obidve ochorenia (mumps a osýpky) majú výrazne nižšiu „šancu“, že dostanú infarkt myokardu (IM) alebo náhlu cievnu mozgovú príhodu (NCMP). Ak riziko IM a NCMP u tých, ktorí neprekonali ani mumps, ani osýpky, označíme 1,00, tak muži s prekonanými obidvomi ochoreniami mali riziko IM 0,71 (teda o 29 % nižšie) a riziko NCMP 0,83 (teda o 17 % nižšie). Ženy, ktoré prekonali obidve infekcie, mali riziko IM 0,85 a riziko NCMP 0,78. Čiže o 15, resp. 22 % nižšie. Ono to riziko IM alebo NCMP bolo nižšie aj po prekonaní len jednej z infekcií (osýpky alebo mumps), ale tu sa autori vzhľadom na malú početnosť skupiny, ktorá prekonala len mumps (730 mužov), neradi vyjadrovali o „fantastických“ výsledkoch pri IM (0,52) alebo NCMP (0,22).
V Japonsku sa začalo očkovať MMR vakcínou v apríli 1989. Očkovanie bolo povinné, ale tí, ktorí ho odmietli, dostali formálnu pokutu. MMR vakcína je vakcína proti M (measles – osýpky), M (mumps – mumps) a R (rubeola – ružienka). Na Slovensku je povinná. Na čo je chlapcom potrebné očkovanie proti rubeole netuším. Ale iste sa nájdu „odborníci“, ktorí mi to „vysvetlia“. V čase písania tohto príspevku som našiel článok s názvom „Why Japan banned MMR vaccine“ („Prečo Japonsko zakázalo MMR vakcínu“) – https://www.dailymail.co.uk/health/article-17509/Why-Japan-banned-MMR-vaccine.html. Ten článok je staršieho dáta. Isté však je, že očkovanie MMR vakcínou bolo v Japonsku po štyroch rokoch (v roku 1993) ukončené. Dôvodom bola relatívne vysoká incidencia nežiaducich účinkov, hlavne aseptických zápalov mozgových blán. V tom čase z 3 969 kompenzácií za poškodenia vakcínou za ostatných 30 rokov štvrtina „patrila“ tým, ktorí boli očkovaní MMR vakcínou. Japonsko svoj postoj opakovane prehodnocovalo, ale očkovanie MMR vakcínou zostalo len na dobrovoľnej báze. Len tak mimochodom, koľko je na Slovensku priznaných (a odškodnených) detí, ktoré mali nežiaduce účinky po vakcínach? Konkrétne po MMR vakcíne? Ak sa o odškodnení rozhoduje podľa „počtu bodov“, pričom o tom rozhoduje „PharmDr.“, tak… Pán Boh s nami a zlé preč.
AUTOR: Ján Lakota
