Milí priatelia,
práve teraz som dokončil svoje vystúpenie na medzinárodnej panelovej diskusii pod názvom „Pohľad na BRICS cez prizmu meniaceho sa svetového poriadku“ na Fakulte románskych a germánskych filológií Voronežskej štátnej univerzity, obsah ktorého pripájam v celom rozsahu:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, milí študenti
je pre mňa veľkou cťou mať možnosť prihovoriť sa Vám na tejto významnej medzinárodnej konferencii. A to na cennej partnerskej pôde medzi univerzitami vo Voroneži a v Nitre. Význam tejto konferencie spočíva v tom, že ponúka možnosť nielen posúdiť, ale aj podporiť perspektívu uplatňovania novej kultúry v medzinárodných vzťahoch v širokom kontexte. To si rovnako uvedomujeme my v Európe, ako iste aj naši partneri v štátoch spoločenstva BRICS, Afriky, Ameriky a Ázie. Niektoré problémy dokážeme riešiť každý samostatne, niektoré je nevyhnutné riešiť spoločne. Takými zostávajú najmä nová, rovnoprávna bezpečnostná, hospodárska, finančná a právna štruktúra medzi svetovými civilizáciami.
Používanie deštrukčnej sily viedlo politikov USA k presvedčeniu o ich jedinečnosti, neomylnosti, práve rozhodovať a diktovať iným národom ako budú žiť. Ako dôsledok vidíme zastavenie prirodzeného pokroku ľudstva. Toto zastavenie pokroku a degradácia západnej liberálnej morálky, ktorá popiera samotnú prirodzenosť života ľudstva, sa stalo prekážkou, ktorá už nefunguje a tak je objektívne a prirodzene nahrádzaná novým vnímaním svetovej koexistencie národov. Vedie svet k úplnej skaze, k tým najhorším kategóriám ľudského správania. Úplná strata vnímania hrozby zničenia celej planéty doviedla západnú civilizáciu dokonca k myšlienke použitia jadrových zbraní, len aby zachovali svoju svetovú dominanciu. Európa je dnes stále pod silným vplyvom administratívy USA. Ale odklon od medzinárodného práva, váľanie protizákonných sankcií najrôznejšieho druhu na každého, kto sa im nepáči a používanie otvoreného teroru voči vládam a jednotlivcom, to svet už nie je ochotný znášať a samotné USA sa z bezvýznamnej Európy postupne stiahnu.
Zatiaľ čo dominancia jedinej svetovej veľmoci nad ostatnými štátmi nemá vlastnú koncepciu rozvoja, pokroku, či prosperity, nové spoločenstvo štátov BRICKS ponúka jasnú, spravodlivú a atraktívnu perspektívu pre každého. Zaručuje v prvom rade suverenitu a rovnoprávnosť všetkých národov, ich vzájomnú bezpečnosť a rešpektovanie oprávnených záujmov každého štátu v súlade s platným medzinárodným právom.
Ak sa triezvo pozrieme na súčasnú západnú spoločnosť, tak vidíme, že mnohé zo svojich pôvodne akoby svätých hodnôt už dávno opustili. Ochrana súkromného majetku doteraz vyznávaná Západom ako jedna z ich základných hodnôt už neexistuje. Štáty Západu si dovoľujú kradnúť majetok iných štátov, banky blokujú finančné prostriedky iných štátov, ktoré im nepatria, vidíme i zaberanie, či bombardovanie majetku suverénnych štátov pod medzinárodne zmluvne uzákonenou diplomatickou ochranou. Vlády západných štátov bez výčitiek konfiškujú kontá súkromných osôb. Dôvera v bezpečne uložené finančné prostriedky v západných bankách je na nule a tak už to zostane.
Západ sa vážne prepočítal, keď v roku 2014 začal vojnu proti Ruskej federácii prostredníctvom desaťročiami, proti všetkému ruskému, cieľavedome fanatizovanej Ukrajiny. Tu sa výrazne rozkrútilo koleso neodvratného pádu dominancie USA nad ostatným svetom. Na Ukrajine v skutočnosti prebieha rozhodný boj medzi agresívnou anglosaskou civilizáciou vedenou USA a morálne a ľudsky silnou civilizáciou národov Ruska. Zopakujem, že v plnom rozsahu podporujem jediné možné a rozumné rozhodnutie o včasnom spustení tzv. špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine. Od roku 2014 trvajúcu občiansku vojnu proti ruským občanom Ukrajiny a cielené sabotovanie Minských dohôd už nebolo možné ignorovať. Kyjevská teroristická, nelegitímna, skorumpovaná fašistická skupinka zatiahla ukrajinský ľud do seba-zničujúcej vojny v záujmoch USA. Nemecká kancelárka a francúzsky prezident verejne priznali, že im išlo iba o získanie času na dôkladné vyzbrojenie Ukrajiny na vojnu proti Rusku. Je to boj, v ktorom nie je možné ustúpiť ani o centimeter. Rusko v súlade s medzinárodným právom bráni svoje legitímne územia. Fašizmus nesmie prežiť v žiadnom kútiku Ukrajiny, ani v Európe. To sa týka nás všetkých.
Je množstvo reálnych príkladov úpadku Západu. Počnúc násilným osídľovaním Európy ilegálnymi migrantami, ktorých jediným cieľom je zničenie kultúry a existencie pôvodných európskych národov, cez politicky tvrdo presadzovanú zvrátenú ideológiu LGBTI, pedofílie a umelé znižovanie vzdelanostnej úrovne mládeže. Európa nepochopiteľne prijíma snahu o likvidáciu suverenity štátov a podriadenie sa úzkej skupinke bruselských skorumpovaných úradníkov, či trestanie tých, ktorí si dovolia vysloviť iný, vlastný názor. Nesmieme akceptovať tvrdé postihovanie štátnej ochrany rodiny ako základu prirodzeného rastu každého národa. Spomeňme zverejňovanie bankového tajomstva v prospech záujmov USA, ktoré rýchlo zničilo povesť dovtedy spoľahlivého Švajčiarska, zakázaný vývoz zbraní do vojnových konfliktov zo strany desiatok západných štátov, žiaľ vrátane Slovenska, odmietanie verejného vyšetrovania a strach z pravdy o údajných protiprávnych činoch Ruskej federácie na území Veľkej Británie, či Ukrajiny. Zasahovanie do vnútorných záležitostí iných suverénnych štátov, únosy a vraždy legitímnych prezidentov a členov politického vedenia Juhoslávie, Iraku, Sýrie, Libanonu, Iránu, Venezuely, pokusy o destabilizáciu Bieloruska alebo mnohých afrických a juhoamerických štátov. Rovnako tak stáročné koloniálne panstvo niektorých európskych štátov, ktoré si svoj blahobyt stavajú na hrubom vykorisťovaní chudobných a slabých afrických štátov, nehanebné vystavovanie černošského obyvateľstva v zoologických záhradách, genocídy, koncentračné tábory, mučenia, plynové komory. Otvorené porušovanie dohodnutých zmlúv, mlčanie alebo dokonca verejná podpora likvidácie kultúrneho dedičstva štátov len preto, že ide o pamiatky ruskej kultúry. Prekrúcanie a vedomé ignorovanie reálnej histórie najmä II. svetovej vojny, klamanie japonského obyvateľstva o bombardovaní atómovými zbraňami ich miest Hirošimy a Nagasaki, lži o údajných teroristických aktoch, v skutočnosti páchaných západnými tajnými službami. To sú dôkazy vzdania sa prirodzených ľudských a mravných hodnôt a práv obsiahnutých v medzinárodných dohovoroch. K tomu spomeniem aj nerešpektovanie práv osôb patriacich k národnostným menšinám, alebo strach a mlčanie o veľmi vážnych medzinárodných teroristických činoch pod vedením USA, Veľkej Británie a ďalších ich vazalských štátov. Výrazným príkladom bolo vopred verejne zo strany bývalého prezidenta USA oznámené zničenie Severného prúdu 2 ako dôležitej energetickej civilnej infraštruktúry. Hovorme otvorene aj o odmietaní svetovej podpory boja proti fašizmu a naopak o otvorenej podpore neofašizmu zo strany uvedených darebáckych štátov. Inak ich nemožno nazvať. Pirátstvo na otvorenom mori, v najhorších tradíciách arogancie západnej civilizácie. Treba si uvedomiť, že nejde o malú provokáciu, ale o vedomé rozdúchavanie svetovej vojny. Ak by išlo o hru na počítači, tak nech dostanú, čo im patrí. Ale pretože ide o životy a vôbec existenciu skutočných ľudí našej planéty, nesmieme im dovoliť presadzovať sa nebezpečnou nedostatočnou znalosťou histórie a skutočnou nevedomosťou a neschopnosťou odhadnúť následky vlastných činov. Nepoznajú ani reálny pomer síl vo svete, naivne trvajúc na tom, že je stále nejaký rok 1970. USA už dávno nie sú v oblasti vojenskej sily číslo jedna. Môžu si nahovárať čo chcú a klamať sa do sýtosti. Naivita a samoľúbosť im bráni vidieť, že odvetná reakcia prinesie katastrofu celému ľudstvu. Kam sa podela hodnota ľudského života a jeho ochrany? Nespomínam už nezákonné vraždenie civilistov v Iraku, Líbyi, Afganistane, Juhoslávii a samozrejme masové vraždenie civilných obyvateľov pásma Gazy, v Iráne, v Pakistane, Vietname, a v desiatkach ďalších krajín, ktoré museli vzdorovať západným vojnovým štváčom. Násilie nie je politika, násilie je zločin. Nemýľme sa, všetko to má spoločného menovateľa.
Západ nemá úctu k ľudskému životu a otvorene sa prestal pretvarovať. Klamú sami seba. Žiaden národ na svete nie je a nikdy nebol nikým vyvolený. Ide len o hŕstku bohatých primitívnych dobrodruhov, o hŕstku darebáckych štátov, resp. ich zaslepených vlád. Nesmieme im dovoliť hazardovať so svetom.
Sankcie, či už hospodárske alebo politické sa stali neoddeliteľnou súčasťou politiky USA, Veľkej Británie a samozrejme ich vazalov v Európskej únii, žiaľ i Slovenska. Ja s týmto rezolútne nesúhlasím. Akékoľvek sankcie bez predchádzajúceho rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN sú nelegitímne, v rozpore s medzinárodným právom a sú zjavným porušením zmlúv o Európskej únii, ktorej je Slovensko členom. Sankcie proti Rusku, Číne, Iránu a ďalším krajinám mali pre nás samozrejme negatívny ekonomický dopad. Prerušila sa spolupráca v mnohých oblastiach. Okrem toho, sankcie prijaté slovenskou vládou spôsobujú aj právny chaos vo vnútri spoločnosti, v ústavnosti a v medzinárodných vzťahoch Slovenska.
V súvislosti s pohľadom na spoločenstvo BRICKS treba hovoriť aj o celkovej situácii a súčasnej politike Európskej únie, ktorej súčasťou je aj moja milovaná vlasť, Slovenská republika. Dobré časy a nádeje, ktoré sme vkladali cez vstup Slovenska do EÚ sa postupne rozplývajú. EÚ už nie je spoločným ekonomickým zázrakom, postaveným na princípoch rovnosti, demokracie, spolupráce, jednoty a práva. Plánovite sa zmenila na diktatúru, v snahe vytvoriť jeden veľký poslušný štát, pod vedením zjavne tých najneschopnejších európskych politikov, akých sa len podarilo po kontinente zozbierať. EÚ dnes nemá iný program, len rozvracať všetkými zakázanými a podlými spôsobmi Ruskú federáciu. To je nielen hanba, ale to nemá ani pozitívnu perspektívu. Je pritom jedno, či tých úradníčkov riadi Washington alebo aj iné štruktúry. EÚ prestala byť prínosom pre členské štáty. A to je začiatok jej konca. USA dosiahli, čo chceli. Úplnú závislosť Európy na dovoze ich drahého skvapalneného plynu, dovoze zbraní, ekonomickej nadvlády a politického vplyvu. Viac nepotrebujú. USA sa preto postupne z Európy stiahnu. Musia sa venovať záchrane vlastného domu a naďalej poslúchať svojho pána v Izraeli. To sú verejne známe fakty. Na Ukrajinu, či na Čínu im sily nezostávajú.
EÚ je v zmysle medzinárodného práva obyčajná, jedna z mnohých medzinárodných organizácií, nič viac. Tak sa k nej musíme aj stavať. Ak úradníci v Bruseli porušujú medzinárodné právo a dohodnuté zmluvy, ak to nie je v našich národných záujmoch, našu zahraničnú politiku musíme tvoriť sami, mimo rámca EÚ. Hovorím pritom aj o nových obchodných, ekonomických a kultúrnych vzťahoch so štátmi spoločenstva BRICS a s ostatnými štátmi sveta. Vzhľadom na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v EÚ, na stratu dôvery členských štátov navzájom, potreba nových vzťahov sa stane pre členské štáty EÚ prvoradou úlohou. Európa, ktorá chce tvrdo diktovať štátom, čo majú robiť, že musia prijímať veľké množstvá ilegálnych migrantov, prebrať a podporovať násilné presadzovanie homosexuality a sexuálnych zvráteností, pedofílie, likvidovať vzdelanie detí, viesť otvorenú vojnu a nepriateľstvo voči Rusku a Číne, len preto, že USA to tak chcú. EÚ, ktorá nedbá na vlastných občanov, ničí vlastnú ekonomiku, dobrovoľne sa zbavuje lacných a výhodných zdrojov energie a veľmi rýchlym tempom upadá. EÚ, ktorá ešte k tomu chce trestať tie členské štáty a politikov, ktorí majú iný názor, taká EÚ je pre nás neprijateľná. To už je činnosť proti našej ústave a zákonom, proti občanom a dokonca aj proti platným zmluvám v samotnej únii. Vnútorné rozpory a totálna prehra NATO vo vojnovom ťažení proti Rusku spôsobí rozpad EÚ a pravdepodobne súčasne aj neodvratný zánik Severoamerickej aliancie.
Ako dlhoročný sudca Najvyššieho súdu a človek s právnickým vzdelaním potvrdzujem, že nijaká medzinárodná organizácia alebo inštitúcia nedokáže nahradiť štát. Len štát má k dispozícii vytvorený celý systém orgánov a nástrojov zabezpečujúcich ústavnosť, fungujúce štátne zriadenie, právo, poriadok, spravodlivosť, sociálnu a zdravotnú opateru a v neposlednom rade obranu a bezpečnosť štátu. Nie je preto správne umelo a neodborne stavať medzinárodné organizácie akoby do nadriadenej pozície nad členské štáty. Naopak, medzinárodné organizácie si vytvorili suverénne štáty z vlastnej vôle. V záujme plnenia spoločných cieľov dočasne previedli na nich niektoré svoje právomoci. Zodpovednosť členského štátu EÚ za svoju zahraničnú politiku potvrdili oficiálne vyhlásenia č. 13 a č. 14 Konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu 13.12.2007. Bolo to potom, ako európske štáty odmietli v roku 2006 vytvoriť jednotný štát s jedinou ústavou, vlajkou a hymnou, ktorú Brusel chcel štátom už vtedy nanútiť tzv. „Zmluvou o ústave pre Európu“. Sú to veľmi významné vyhlásenia. Potvrdzujú štátnu suverenitu a výlučnú kompetenciu členských štátov EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a v ďalších oblastiach. Rovnako potvrdzujú primárnu úlohu Bezpečnostnej rady OSN v udeľovaní sankcií.
Európa potrebuje všestranné vzťahy s Ruskom aj s ostatnými štátmi spoločenstva BRICKS. Nielen v energetickej oblasti. Ale i v oblasti záchrany a zachovania kresťanskej kultúry, v záujme vytvorenia novej bezpečnostnej štruktúry, ktorá neumožní porušovanie suverenity štátov, ani ich ohrozovanie silou. Potrebujeme vzťahy s Ruskom, pretože je to veľmoc, ktorá tvorí základný kameň spoločenstva BRICS, a je aj hlavnou zárukou zabránenia novej ničivej svetovej vojny. Zárukou zachovania života na našej planéte. To nie sú prázdne slová, či politické slogany, to je dnes realita. Verím, že tak sa budú vzťahy medzi Európu, spoločenstvom BRICKS a inými regionálnymi organizáciami nanovo rozvíjať. Iná možnosť pre Európu proste neexistuje. Nestačí mať zmluvy nikým nevoleného vedenia v Bruseli napríklad nedávno s Indiou, Austráliou alebo s Čínou, hoci sú tiež mimoriadne dôležité a predstavujú prvé kvety ohlasujúce náznaky nástupu triezveho rozumu. Nestačí to jednoducho pretože takéto zmluvy sú najmä obchodné, neprinášajú novú, zdravú perspektívnu a ucelenú koncepciu rozvoja kontinentu a partnerov, v zásade ide iba o obchod. Pre pôvodné európske národy dokonca za istých okolností môžu predstavovať aj riziko výmeny pôvodnej populácie. To je katastrofický scenár, ale v súvislosti s negatívnymi skúsenosťami EÚ s násilnou a umelou politikou jej osídľovania ilegálnymi migrantami, to je v novom svete nedostatočné. Stojíme pred potrebou spoločnej zhody a garancie vzájomnej bezpečnosti, istoty zachovania plnej národnej suverenity, kultúry a mierového rozvoja pre každý štát. Medzinárodné obchodné a iné zmluvy nebude uzatvárať Brusel, ale jednotlivé samostatné a suverénne štáty. Taká je neodvratná perspektíva zániku únie. Možno preto plne súhlasiť s postupným vytvorením koexistencie suverénnych štátov tvoriacich ucelené a spolupracujúce civilizácie. Osobne by som veľmi privítal skorý, verejne prejavený a úprimný záujem vlády Slovenskej republiky o jej začlenenie medzi štáty BRICKS. Ako kandidát v prezidentských voľbách som to hovoril veľmi dôrazne.
Ak sa západný svet, západná civilizácia nevie prispôsobiť novým podmienkam a vzdať sa svojej neobmedzenej vlády nad svetom mierovou cestou, jedinou jej alternatívou je vnútorná násilná revolúcia. Zdá sa, že tomu sa západná civilizácia nevyhne. Je tam príliš veľa nahromadených sociálnych a finančných problémov, nenávisti, chudoby, nespravodlivosti pochádzajúcej priamo od vládnej, policajnej a súdnej moci, príliš veľa nevzdelanosti, nedostatok odborníkov, zanedbaná a dokonca v katastrofálnom stave nachádzajúca sa infraštruktúra. Zvyk žiť na úkor ostatných národov a chybné videnie ostatného sveta ako druhoradého ľudstva, ktoré nie je na úrovni západnej civilizácie. Je to však omyl, ich vlastná skazonosná nevedomosť.
Čo je v týchto procesoch dôležité pre samotné Slovensko? Vychádzajúc z našich hodnôt a historickej morálky, ktorá má silnú podporu prevažnej väčšiny obyvateľstva je pre slovenský národ životne dôležité zachovať si rodinné hodnoty, vekmi osvedčené tradície a vysokú mravnú vyspelosť našej spoločnosti. Je neuveriteľné, že sa vôbec musíme zaoberať pripomínaním orgánom EÚ, aby si znovu dobre naštudovali, čo majú napísané vo svojich zmluvách. Brusel nám nie je nadriadený. Práve naopak. Administratíva EÚ existuje len preto, aby plnila úlohy, ktoré na ňu prenášajú suverénne členské štáty. Právo je v každej spoločnosti prítomné prakticky vo všetkých oblastiach života. Ľudia priamo pociťujú uplatnenie alebo porušovanie práv. Na práve je možné a potrebné stavať a konsolidovať spoločnosť. Základom je štátna moc, štátna suverenita nad vlastným územím a vlastným obyvateľstvom. To sú známe základné princípy a funkcie práva. Verím nesporne v potrebu zachovania samostatných suverénnych štátov.
Aj v medzinárodných vzťahoch musia platiť dohodnuté právne pravidlá. V tejto súvislosti treba vyzdvihnúť Chartu OSN, ako najvýznamnejší a určujúci dokument medzinárodného práva. Rovnosť a suverenita všetkých subjektov medzinárodného práva je však práve to, čo prekáža svetovládnym ambíciám niekoľkých darebáckych štátov. Tu sa dostávame k právu ako zjednocujúcemu prvku národov a štátov sveta. To je správna cesta, ktorou je nutné ísť a neustupovať. Právo a spravodlivosť iste nakoniec prevládne. Právo je významnou zárukou, že svet sa nestane opäť diktatúrou jediného mocného hegemóna proti komukoľvek, kto nie je ochotný podriadiť sa.
Vážené dámy, vážení páni, milí študenti,
záverom iba zdôrazňujem, že rôzne ultimáta, vyhrážky, neúcta, dezorientácia vo vlastných možnostiach a neschopnosť reálneho posúdenia následkov vlastných činov, sú jasným prejavom pádu a bezperspektívnosti silového udržiavania neokoloniálnej moci nad svetom zo strany západnej civilizácie. Tá v histórii znamenala v mnohom pokrok, inovácie a rozvoj, ale aj milióny obetí vojen, silového presadzovania ich úzkych koristných záujmov, rasovej nenávisti, totálnej neúcty k ľudskému životu iných národov a velebenie primitívnej fanatickej závislosti od materiálneho bohatstva malej skupiny jedincov. Bude preto definitívne porazená a nahradená novou etapou vývoja ľudstva. V tom je hlavná úloha spoločenstva BRICKS. Som presvedčený, že spoločným úsilím, s pocitom veľkej úcty k životu a hlbokej zodpovednosti za osud nášho vzácneho sveta dokážeme zachrániť a zachovať hodnoty, ktoré vytvorili naši predkovia. Spoločne dosiahneme ciele nového, spravodlivého a bezpečného prostredia pre blaho a svetlú budúcnosť všetkých našich civilizácií. Nikdy to nebolo dôležitejšie ako dnes.
Ďakujem za pozornosť
JUDr. Štefan Harabin
Bývalý podpredseda vlády pre legislatívu
Bývalý minister spravodlivosti
Bývalý predseda Rady sudcov
Bývalý predseda Najvyššieho súdu
Trestný sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Dvojnásobný kandidát na prezidenta slovenskej republiky v rokoch 2019, 2023
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.