V prvých dňoch posledného tohtoročného letného mesiaca zaskočila väčšinu účastníkov dovtedy narastajúceho akciového indexu negatívna správa, že ich majetok v akciových fondoch poklesol. Prečo, je v každom prípade oprávnená otázka. Odpoveď ich musela prekvapiť ešte viac, keďže hlavným dôvodom spustenia poklesu akciových indexov vraj bol nárast americkej nezamestnanosti zo 4,1 na 4,3 percenta a tiež že príliv nových zamestnancov bol nižší ako sa vraj očakávalo. V tejto súvislosti ale treba povedať, že miera nezamestnanosti sa na druhej strane Atlantiku pokladá v menovej politike americkej centrálnej banky za dôležitý indikátor stanovenia percenta úrokovej sadzby, čo ostatné centrálne banky prehliadajú, čo nie je správne. Prečo? S poklesom nezamestnanosti sa len zvyšuje dopyt po tovaroch a službách, z dôvodu čoho sa zvyšuje aj inflácia na ktorú potom americká centrálna banka reaguje ináč ako ostatné centrálne banky. Iným a podľa všetkého väčším dôvodom poklesu amerického akciového indexu sú neočakávané poklesy hospodárskych výsledkov technologických spoločností akými sú Apple, Microsoft a ďalšie, ktoré doteraz ťahali akciové indexy, čo vraj môže súvisieť s nižším prínosom umelej inteligencie než sa očakávalo. Celkový pokles amerického akciového indexu sa pohybuje na úrovni 6 percent. Zatiaľ sa neočakáva v najbližšom období prepad americkej ekonomiky do recesie.
Japonská centrálna banka urobila špekulantom škrt
Z najznámejších globálnych akciových indexov zaznamenal pätinový a teda aj najväčší pokles japonský Nikkei 225. Prečo? Na prekvapenie investorov sa len japonská centrálna banka rozhodla zvýšiť úrokovú sadzbu z 0,10 % na 0,25%, čo vyvolalo na globálnych finančných trhoch zdesenie z viacerých dôvodov. Japonská ekonomika patrí na svete medzi najviac zadlžené, jej hospodársky rast nepodporia vyššie úrokové sadzby. Iným dôvodom boli doterajšie špekulatívne obchody globálnych investorov s lacnou japonskou menou jen, ktorú si požičali za nízky úrok aby následne jen investovali do výnosnejších štátnych dlhopisov a tak dosahovali nadštandardné zisky. Ide o špekulatívne obchody označené ako carry trade, ktoré zneužívali nízke úrokové sadzby japonskej centrálnej banky. Na túto situácia reagovali investori odchodom z japonského akciového trhu, čo ovplyvnilo aj vyššie úrokové sadzby ich centrálnej banky, ktoré sa podpísali aj pod rast japonskej meny vo vzťahu k iným zahraničným menám na devízovom trhu. Po viac ako týždni sa situácia na globálnych finančných trhoch čiastočne upokojila a globálni investori čakajú kedy sa americká centrálna banka rozhodne znížiť svoje úrokové sadzby.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.