Ako predvčerom informoval hovorca Prezídia PZ SR Martin Wäldl, vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) vzniesol vo štvrtok 27. 4. obvinenie poslancovi Národnej rady SR Stanislavovi M. (ĽSNS) za trestné činy extrémizmu. Konkrétne malo ísť o údajné prečiny výroby extrémistických materiálov v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Podľa portálu čas.sk bolo obvinenie vznesené pre poslancov status na sociálnej sieti, kde sa vraj pohoršoval nad vyznamenaním niektorých ľudí Andrejom Kiskom, poukazujúc na ich židovský pôvod. Policajti vykonali zaisťovacie úkony za účasti obvineného poslanca priamo v jeho kancelárii.
Podľa opozície išlo o dohodu medzi Kaliňákom a Kotlebom
Na postup polície, ktorá si po poslanca prišla priamo na rokovanie výboru NR SR pre školstvo, sa vzniesla vlna kritiky, a to nielen zo strany dotknutej ĽSNS. Pridali sa – akože inak – účelovo ďalší opoziční politici, ktorým ležia Fico s Kaliňákom takpovediac „v žalúdku“. Za neadekvátny a teatrálny označil zásah aj opozičný poslanec a šéf OĽaNO-NOVA Igor Matovič. „Doslova si myslím, že to bolo dohodnuté medzi premiérom Ficom a Kotlebom alebo ministrom vnútra Kaliňákom a Kotlebom. Lebo dnes každý vie, že čím silnejší bude Kotleba, tým väčšia je istota, že tu bude vládnuť Smer-SD,“ uviedol Matovič a dodal: „Polícii by sa nič nestalo, keby chvíľku vydržali, kým výbor skončí a potom by poslanca odviedli. Urobili to ale naschvál, aby dali ĽSNS dôvod vystúpiť a hovoriť, akí sú utláčaní. Ale upozorňujem, po dohode medzi nimi.“ Líder SaS Richard Sulík napísal, že v Smere-SD majú zrejme pocit, že vláda bez nich by predsa len mohla vzniknúť, preto treba ĽSNS pomôcť s percentami. „Ešte zopár prehliadok, Kotleba posilní na 20 percent a potom pravicová vláda nevznikne,“ upozornil Sulík na sociálnej sieti.
Samotný líder ĽSNS Marian Kotleba zvolal v reakcii na policajný zásah tlačovú konferenciu, kde povedal, že Slovenskú republiku ovládol fašistický režim, ktorý sa neštíti zneužiť silové zložky štátu na potlačenie skutočnej opozície. „Dnešný zásah politického gestapa proti Mizíkovi bol za údajné výroky na internete. (…) Polícia na základe vyfabrikovaných obvinení násilným spôsobom zjavne zasiahla do slobodného výkonu mandátu poslanca, ktorý získal v demokratických voľbách. Toto sa ešte nikdy v histórii súčasnej SR nevyskytlo,“ zdôraznil rozhorčený Kotleba. Podľa neho sa v odôvodnení vzneseného obvinenia vyšetrovateľ zmohol len na suché konštatovania a vlastné domnienky. „Už sme to povedali tisíckrát a tisíckrát to aj bude platiť. Prehliadku priestorov si rieši vyšetrovateľ, ktorý je procesne samostatný a pracuje na príkaz dozorového prokurátora. Prehliadka priestorov bola urobená v súlade s trestným poriadkom,“ zareagoval na Kotlebovu kritiku riaditeľ tlačového odboru MV SR Ivan Netík.
Hanobia aj vojnoví štváči v politike, mimovládkach a mainstreame
Na priamu úmeru medzi uplatňovaním neštandardných policajných praktík a perspektívou nárastu volebných preferencií ĽSNS (a v konečnom dôsledku aj k jej vyššiemu zastúpeniu v 150-člennom zákonodarnom zbore) poukázali už viacerí domáci politici. Ba pripustili to tiež ľudia, ktorí sa vydávajú za odborníkov na extrémizmus a jeho potláčanie. Nebolo by zlé sa nad všetkým ešte raz poriadne zamyslieť. Metódy, akými prešiel „boj proti extrémizmu“ do ďalšej fázy, sú totiž svedectvom improvizácie a bezradnosti, ktoré môžu extrémizmus paradoxne posilniť. Napriek tomu, že jeho autori trvajú na opaku.
Ak sa pozrieme na celé spektrum významov v rozsahu pojmu „extrémizmus“, prichádzame k zisteniu, že represívne opatrenia rezortov spravodlivosti a vnútra sú zamerané len na jeho zlomok, síce nie nepodstatný, ale ani nie systémový. Postihovať šírenie neznášanlivosti či nenávisti bude zmysluplné, len ak sa to bude robiť komplexne a principiálne. Represia by sa mala dotknúť prioritne páchateľov najnebezpečnejších – vojnových štváčov, ktorí systematicky narúšajú vzťahy na medzinárodnej úrovni, vnášajú do nich agresívnosť, zlobu a pomaly už všadeprítomnú rusofóbiu. Nie je vlastne rusofóbia plnohodnotným ekvivalentom podobného prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, z akého NAKA obvinila poslanca ĽSNS? Národnostne motivovanej nenávisti, ktorá má v sebe potenciál nekontrolovateľne prerásť do občianskej a postupne do svetovej vojny?
To by sa ale špeciálne komandá rezortu vnútra museli preorientovať na vysoko postavených páchateľov pôsobiacich vo vrcholovej politike, treťom (mimovládnom) sektore a v hlavných (mainstreamových) médiách, ktorí sa do príprav na veľký ozbrojený konflikt aktívne zapájajú. Prísť si po poslanca, ktorý takéto postavenie alebo vplyv nemá, do budovy parlamentu, nie je žiadne hrdinstvo, ale demonštratívna hlúposť. Nech už na to boli akékoľvek dôvody, malo sa to odohrať mimo priestorov NR SR, pretože týmto spôsobom došlo de facto k zníženiu vážnosti najvyššieho zákonodarného orgánu – garanta a zároveň vykonávateľa parlamentnej demokracie na Slovensku. Je zarážajúce, že na tento aspekt nikto z ústavných činiteľov SR nepoukázal.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.