Politický radikalizmus je iba vztýčený ukazovák hrozby – 1. časť

Tagged With: , , , , , Add Comment

Po festivale vo Východnej ma zaujal fejsbukový odkaz Štefana Harabina novinárom SME, ktorí sa ho za posledných pätnásť rokov, už asi po tisícikrát snažili diskreditovať, a opäť márne: „Páni presstitúti, keď už neviete robiť tú žurnalistiku, aspoň propagandu by ste sa mohli naučiť robiť poriadne.“

Napadla mi pritom myšlienka, že každého ideologického hráča, skrývajúceho sa za novinárske remeslo je jednoduché odhaliť. Mení totiž názory doslova na lusknutie prstami, podľa vývoja ideologických trendov, a to aj vtedy, keď sú presne opačné, ako boli predtým. Krásnym príkladom sú „ideologické zvraty“ mainstreamu po odhalení kauzy skrytej politickej strany – iniciatívy Za slušné Slovensko, kde všetci pochopili, ako ich Kiska dobehol. Alebo iný príklad – novinár Marian Leško, ktorý bol členom KSČ a ochotne kedysi písal v súlade s ideológiou komunizmu, neskôr v súlade s ideológiou neoliberálnej demokracie, ktorá je presným opakom spoločenského hodnotového významu. Dokonca sa stal radikálnym odporcom socializmu, čoho nepochybne najlepším dôkazom je, že odmieta politiku Smeru-SD. No a dnes alebo skôr v krátkej budúcnosti predpokladám, že bude písať pre politický radikalizmus. Ten je totiž v súčasnej dobe, už podľa vyjadrení niektorých bývalých, obvykle neúspešných neoliberálov, najlepšia forma riadenia spoločností.

Napriek tomu, že sa to zdá na prvý pohľad utópiou, má to svoju logickú postupnosť, pretože všetko, čo sa v svete neoliberálov deje, je riadené. Neoliberáli riadili predsa už Zamatovú revolúciu v roku 1989, následne tridsať rokov vládli. Ale ich éra nenávratne končí a prechod na politický radikalizmus, ktorý začína pomaly Európu ovládať, je dnes už rovnako riadený a presadzovaný neoliberalistami. Svedčí o tom množstvo dôkazov. Ono celkovo, keď sa zamyslíte nad európskymi vývojovými politickými trendami za posledných tridsať rokov, tak musíte uznať, že neoliberáli ovládli a riadili všetky politické prúdy a začalo to už perestrojkou. A Slovensko nie je výnimkou. Fico so svojim Smerom-SD sa predsa dlohodobo riadil neoliberálnymi trendami z Bruselu a pomerne úspešne (pre neho). Na domácej pôde sa síce tvári, že je socialista a obvykle populisticky so svojimi spolupartajníkmi vykrikuje socialistické heslá, ale pravdou je presný opak – to je predsa viditeľné už voľným okom. Keby som sa mýlila a Fico by bol naozaj socialista, potom by sme mali zdravotníctvo a školstvo pravdepodobne zadarmo a na vysokej úrovni. „Slovensko na to má“ – to sú predsa jeho slová. Namiesto toho však rozdáva sociálne balíčky, pretože pláta chudobu a maskuje minimálnu mzdu na pokraji biedy. A samotných lekárov a zdravotné sestry po protestoch oklieštil zákonom, aby nemohli vládu prinútiť k ďalšiemu zvyšovaniu platov. Dokonca viedol štvavú propagandu proti štrajku zdravotných sestier a učiteľov.

A takých príkladov, kde sa Fico ukázal, ako typický, skrytý neoliberálny politik je množstvo. Stačí si spomenúť na jeho minulé napojenia na slovenskú oligarchiu, ktoré sa mu vypomstili napr. v spisoch Gorila (konšpiračný byt). Je teda nepochybné, že podľahol neoliberálnemu riadeniu z Bruselu dobrovoľne a nikdy nebol socialista – skutočný odporca neoliberalizmu. Dokonca si dovolím tvrdiť, že v budúcnosti sa ukáže v svetle radikála, pretože má k radikalizmu sklony (sydrómy: schvaľovanie špeciálneho súdnictva, extrémistický zákon, zákulisné riadenie generálnej a špeciálnej prokuratúry, politizácia polície cez policajnú inšpekciu, čiastočná manipulácia súdnictva, či kreácia čiastočného policajného štátu) a bude spolupracovať s kotlebovcami – ak to už nie je skrytou pravdou dnes.

Ono totiž, Mizíkov oslobodzujúci rozsudok v štáte, kde fiktívni smerácki socialisti, ktorí len pred časom stáli proti ľudákom a na základe nimi schváleného extrémistického zákona prenasledovali fanúšikov Kotlebu alebo mierili samopalmi na Rostasove deti, bol dosť neočakávanou udalosťou. Možno to zároveň vysvetľuje Kotlebovu nezmyselnú kandidatúru. Ten by sa totiž v druhom kole prezidentských volieb mohol stať pre smeráckeho kandidáta (napr. Pellegriniho) ľahkým súperom, čím by Smer ovládol prezidentský palác. Rozhodne by to vysvetľovalo, prečo išiel Kotleba kandidovať a roztrieštil tak proslovenské hlasy. Inak – úplne mimochodom. Smerákom, ani nikomu inému to vo voľbách pravdepodobne nepomôže, pretože niektoré spoločenské symptómy začínajú naznačovať, že kotlebovci budú prevažne voliť Harabina, ktorý je natoľko silný prezidentský kandidát, že má šancu dostať viac ako 50% hlasov už v prvom kole, čo by akékoľvek volebné manipulácie úplne zmarilo. Ale uznávam, že na takéto analytické uzávery je ešte priskoro. Vráťme sa preto k aktuálne sa rodiacej téme politického radikalizmu. Všetci neoliberáli a ich prisluhovači majú totiž, za istých okolností, nepochybne k radikalizmu sklony. A tie spoločenské okolnosti práve nastávajú.

Denne v spoločnosti vidíme extrémizmus, ktorý radikalizuje všetko a všetkých. A kto ho zaviedol? No predsa neoliberáli. Bol to Matovič, čo na počkanie dokázal vybičovať atmosféru v parlamente a celej spoločnosti do nepríčetna a následne sa viackrát na tlačovkách rozplakať ako malé dieťa. Ale nie on priniesol do slovenskej spoločnosti radikalizmus, ako prvý. Priniesol ho už neoliberál Dzurinda, ktorý iba plnil príkazy z USA a burcoval spoločnosť, kvôli zvrhnutiu Mečiara v deväťdesiatych rokoch. Ten to celé začal a darilo sa mu. Radikalizmus na Slovensko bol teda dovezený zo zahraničia a iba implementovaný. On sa tu nevyskytol náhodou. Všetko to, čo vnímame dnes, vrátane pokusu o štátny prevrat, je iba následok pozvoľnej implementácie radikálnej politiky. A napr. niektoré udalosti, ako rušenie Mečiarových amnestií a p., ktoré tu boli tiež už od čias Dzurindu, iba všetkých a všetko radikalizovali. A zrazu sa nečakane objavuje na scéne Kotleba, ktorý sa od neoliberálnych radikálov odlišuje iba tým, že zradikalizoval iný druh občana – pronárodne mysliaceho a použil na to vybičovaný nacionalizmus. Tiež zneužil Slovákovi tak príznačný prísny pohľad na Rómov. To je celý zázrak Kotlebovho úspechu – politickej radikalizácie.

Neoliberálny projekt politickej radikalizácie Európy sa teda po dvadsiatich rokoch bičovania európskej spoločnosti nakoniec podarilo implementovať. Matteo Salvini a zradikalizované Taliansko je toho živým príkladom. A chápem, že dnes nám je všetkým sympatický, pretože vyháňa utečencov. Ale neboli práve oni nástrojom, ako zradikalizovať Európu? A kto ich do EÚ priviezol? Predsa neoliberáli.

Mám opodstatnenú obavu, že radikalizmus v politike je oveľa horší a nebezpečnejší ako neoliberálna politika, čo pochopíme všetci časom, keď politický radikalizmus prerastie do nejakého druhu politického šialenstva.

Podceňovať politický radikalizmus je tá najzávažnejšia chyba, akú kedy ľudstvo urobilo. Áno priatelia, mám na mysli Hitlera a fašizmus, ktorý už takmer pred storočím začal predsa tiež v Taliansku. A dnes ju máme tendenciu opakovať znovu.

Buďme pozorní a nenechajme sa znovu opiť politickým rožkom. Už to, že politiku radikalizmu priniesli neoliberáli, ako záložný plán svojej svetovlády, by malo byť pre nás výstrahou.

Prebraté z FB profilu Katalin Tara.

Zdroj: https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=578302012565963&id=100011585077038

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis