Kroky Západu voči Rusku a Číne vyvolávajú dojem, že si Západ už ani neuvedomuje, o čom jeho kroky ešte sú. Čo chce dosiahnuť, čo vyhrať? A kam toto všetko povedie?
Nové a staré svety
Termín Nový svet vo všeobecnosti vždy symbolizoval Ameriku objavenú Kolumbom. Za svoj objav vďačí náhode. Naproti tomu nový svet, pri ktorého zrode sme ako svedkovia už niekoľko rokov, nevznikol náhodou. Je to výsledok ľudského boja za lepší život, ale nie len pre menšinu, ktorú niektorí nazývajú zlatá miliarda, ale pre všetkých.
S objavením Nového sveta Kolumbom začala nová éra vo vývoji ľudstva. Kapitalizmus sa stal globálnym. Ak vládnuca trieda, buržoázia, ešte nezískala politickú moc, postupne získala nadvládu ako ekonomický systém. Feudálny systém šľachty sa na druhej strane stával spoločensky čoraz menej dôležitým ako ekonomický faktor. Kolónie ako bývalé pozemkové majetky európskych kráľovských dvorov sa premenili na kapitalistické trhy.
Tento predtým Nový svet je teraz ten starý, ten, ktorý už končí. Po stáročia mu vládli popredné kapitalistické štáty Európy a ich anglosaské nástupnícke štáty (USA, Austrália, Nový Zéland, Kanada atď.). Kvôli svojej ekonomickej a vojenskej prevahe uplatňovali svoju koloniálnu vládu nad väčšinou národov sveta. Táto forma vlády sa rozpadla vo vojnách za nezávislosť po druhej svetovej vojne. Ale ekonomická moc nad svetom bola stále v ich rukách.
Tento starý svet však čoraz viac stráca svoju ekonomickú silu s oživením Ruska a vzostupom Číny a iných národov. Vojenské porážky Západu, najmä USA v juhovýchodnej Ázii, dali jasne najavo, že tento vývoj nemožno zastaviť vojenskými prostriedkami. Ako západné spoločenstvo hodnôt chcú teraz sankciami zastaviť blížiacu sa stratu moci. Tie sú síce lacnejšie ako vojny, no čoraz viac oslabujú ich vlastnú ekonomiku.
To, čoho sme v súčasnosti svedkami, je rozpad tohto západného spoločenstva hodnôt a jeho konceptu udržania si vlastnej moci nad národmi sveta prostredníctvom ekonomického a morálneho tlaku. Západné spoločenstvo hodnôt nie je rozbité ruskou vojnou na Ukrajine. Nerozkladajú ju ani pokroky Číny takmer na každom kontinente a takmer vo všetkých oblastiach hospodárstva, vedy a výskumu.
Stále viac ľudí, národov a spoločností si uvedomuje rozpor medzi morálnymi hodnotami Západu a jeho skutočnými činmi. Tento starý západný svet sa už nedokáže vyrovnať s tlakom národov, ktoré sa oslobodili od koloniálnej nadvlády, čo trvala desaťročia. Po ťažko vybojovanej národnej nezávislosti si teraz tieto národy chcú uvedomiť svoju ekonomickú nezávislosť.
Už nechcú byť závislí na rozhodnutiach západných investorov. Už sa tiež nechcú nechať disciplinovať kolísajúcimi morálnymi koncepciami západných politikov, ktorí používajú dvojité metre a sankciami obťažujú tých, ktorí netancujú podľa ich predstáv. Ľudia týchto spoločností chcú formovať svoj život podľa svojich potrieb, skúseností a zásad. A zdá sa, že na toto nutkanie nastal čas.
Čo chce západ?
Teraz je jedna vec brániť vzostupu iných veľmocí, no druhá je vedieť ponúknuť svetovému spoločenstvu určitý nádejný výhľad. To sa na činoch Západu nevidí. Už nemôže ponúknuť ašpirujúcim národom sveta nič, čo by uspokojilo ich túžbu po lepšom živote. Keďže nemá žiadne návrhy na formovanie budúcnosti, ide mu predovšetkým o udržanie súčasného stavu. Tým však stráca svoju formovaciu silu. To Západ odlišuje od Číny, Ruska a tých krajín, ktoré nasledujú práve tieto nápady a ponuky na formovanie budúcnosti. A tých pribúda.
V súčasných globálnych konfliktoch nie je jasné, o čo Západu ide okrem brzdenia pokroku, ktorý nezodpovedá jeho predstavám. Zápas, ktorý Západ vyvolal medzi demokraciou a autokraciou, je chabý. Zatiaľ čo západná komunita hodnôt bojuje proti Rusku a Číne, pretože ich považujú za krajiny, ktoré nerešpektujú ľudské práva, oni naháňajú štáty ako Saudská Arábia, Katar, Spojené arabské emiráty a Azerbajdžan, aby získali ropu a plyn, ktoré teraz Západ potrebuje. Rusko už nechcú z politických dôvodov.
Ale aký je rozdiel medzi tými, s ktorými Západ bojuje, a tými, ktorým dvorí, sa už nedá vysvetliť. Ešte menej je možné zdôvodniť, prečo by niektorí mali byť menej neľudskí ako iní. Hoci Západ odsudzuje Čínu za výlučnú nadvládu svojej komunistickej strany nad čínskou spoločnosťou, chce tiež prilákať Vietnam ako nového preferovaného partnera pre nemecké investície a dodávateľské reťazce, hoci jej spoločnosť tiež riadi komunistická strana.
Toto rozporuplné správanie vytvára dojem, že mienkotvorci z politiky a médií už nevedia, o čom sú konflikty s Ruskom a Čínou. Toto všetko sa už nedá vysvetliť. A čím menej si človek dokáže vysvetliť toto správanie, tým viac sa téma stáva tabu.
O tom sa už takmer nevedie spoločenská debata, a keď už, tak vo vlastných mienkotvorných komorách na úrovni domnienok, neoverených tvrdení, intelektuálne slabých a chabých záverov. Hlbšej, vedomostnej a kontroverznej diskusii sa vyhýbame zo strachu pred hrozným odhalením: vlastné perspektívy už nie sú kompatibilné s realitou. Sú chabé a nemajú žiadne presvedčivé schopnosti.
Beznádejný…
Západ, najmä Európska únia (EÚ), sa cez toto tabu vmanévrovala do zložitej situácie. V súčasnosti sa zdá, že z toho nie je iné východisko, ako kolaps jedného z táborov zapojených do konfliktu: Rusko na jednej strane a Ukrajina na strane druhej ako zástupcovia západného tábora. Pretože mnohí na Západe zdieľajú názor pani von der Leyenovej, že Ukrajina musí vyhrať vojnu, zdá sa, že jediným riešením je kapitulácia jednej z dvoch strán.
Tento nekompromisný postoj znie ako konečné riešenie a rokovania takmer znemožňujú. Kto by to mal prevádzkovať? Západné vedenie tvoria len ľudia oddaní pádu Ruska. Médiá už mesiace nevykresľujú iný obraz, než že Ukrajina vyhrá, alebo musí vyhrať, v záujme nás všetkých. Agitátori v kostýme idealistických hodnotových misionárov dominujú v západnej politike. A pre nich platí iba víťazstvo ich ideologických princípov, bez ohľadu na to, čo to stojí.
Pre von der Leyenovú a ďalších zelených fanatikov neprichádza do úvahy nič iné ako ruská porážka. Na to už konfrontácia pokročila príliš ďaleko. Niekto sa už príliš vyklonil z okna so všetkými predpoveďami o slabosti Ruska a silných účinkoch jeho vlastných sankcií. Ako by sa teraz mali vrátiť?
Kto má odovzdať správu, ak sa veci vyvinú inak? Kto predstúpi pred divákov a prizná, že realita je iná ako očakávania, ktoré boli vzbudené v dôverčivosti? Ako by mali médiá svojim konzumentom objasniť, že ľuďom už dlho poskytujú falošný obraz reality, či už to bolo urobené zámerne, alebo kvôli ich vlastnému klamu? Ako chcete ospravedlniť, že nechcete vidieť fakty, ktoré nezapadajú do vášho vlastného pohľadu na svet?
Kto má priznať ľuďom, že všetky obete, ktoré priniesli, boli pre Ukrajinu a zdanlivý boj za našu slobodu na nič? Že proti lepšiemu poznaniu boli ľudia bezprecedentným zvýšením cien privedení do núdze a zúfalstva, že boli zničené pracovné miesta a zničené tisíce živobytí. Toto všetko bolo urobené len preto, aby sa predišlo poznaniu, že sankcie proti Rusku nemajú zamýšľaný účinok.
Kto má ľuďom povedať, že táto politika bola založená na ilúziách a zbožných želaniach, na neústupnosti, na ideologickej slepote, panovačnosti a ľahostajnosti k záujmom iných? A predovšetkým si nikto nechce predstaviť, ako budú na tieto priznania reagovať tí, ktorí boli oklamaní. Západní tvorcovia verejnej mienky z politiky a médií sa vmanévrovali do bezvýchodiskovej situácie, najmä v EÚ.
Na druhej strane, republikáni v Spojených štátoch sa už skôr pýtali, či podpora Ukrajiny slúži ich vlastným záujmom. Na druhej strane v krajinách EÚ neexistuje žiadna významná sila, ktorá by mohla presadzovať inú politiku. Rovnako ako v roku 1914 všetky veľké strany v Nemecku hlasovali za prezbrojenie Bundeswehru a schválili sto miliárd. Kto z týchto fanatikov má rokovať s Ruskom, keď sa ukáže, že kolabuje Ukrajina, nie Rusko?
Neexistuje strana, ktorá by dokázala zostaviť inú vládu, ktorá by našla kompromis s Ruskom. Nezostáva teda nič iné, len dobojovať vojnu až do trpkého konca. Tento koniec bude zrejme obzvlášť trpký pre obyčajných ľudí a ľudí na Ukrajine, na ktorých chrbtoch má byť zničené Rusko, ako zaznelo od západných politikov. A zoči-voči takýmto hrozbám a vyhliadkam, aké iné východisko Rusku zostáva, ako pokračovať vo vojne?
Nová objednávka
Vojna nebude trvať večne, ale čo príde potom? Nie je to len o Ukrajine. To je len symptóm, zlom vo svetovom poriadku, ktorý sa objavil po skončení studenej vojny. O aký poriadok sa chce Západ usilovať namiesto toho starého, a predovšetkým aký svetonázor by sa mal utvoriť?
Rusko, Čína, Irán a všetky ostatné krajiny sankcionované Západom majú jasný svetonázor. Vidia vývoj smerom k multipolárnemu svetu, v ktorom už Západ a USA ako vedúca veľmoc nemajú čo povedať. Zdá sa, že tento pohľad zodpovedá aj chodu vecí vo svete.
Všetky tieto štáty, ktoré sú už roky prenasledované sankciami zo Západu, chcú nezávislý a rovnaký rozvoj svojich spoločností a ekonomík podľa vlastných noriem, svojich hodnôt a princípov, svojho kultúrneho a historického pozadia, bez paternalizmu a hrozieb zo strany Západu. Nastal čas a tieto túžby sú zdá sa, nezastaviteľné.
Pomer síl sa vo svete zmenil. Rusko sa natoľko posilnilo, že vojensky stojí proti ďalšiemu rozširovaniu územia NATO. Čína ekonomicky dobehla Západ. A ostatní sankcionovaní zo sveta sa spolu stali takou mocnosťou, že sa o Rusko a Čínu môžu oprieť. Preto tá neústupčivosť Západu voči Rusku a Číne. V tomto vznikajúcom novom poriadku už totiž Západ nevidí miesto pre seba.
Naozaj nejde o nič iné, ako o rozlúčku so starými presvedčeniami a predstavami najmä USA, že len oni majú určovať poriadok planéty. Aj keď USA a takzvané západné spoločenstvo hodnôt stratia svoje dominantné postavenie na zemi, nezahynú. Budú pokračovať. Pretože nejde ani tak o odbúranie kapitalizmu, ako to bolo za čias Sovietskeho zväzu.
Ľudia budú môcť aj naďalej bývať vo svojich domovoch, chodiť do práce, vodiť deti do školy a nakupovať. Sadnú si za stôl a budú spolu jesť. Večer budú pozerať televíziu, stretávať sa s priateľmi. V každodennom živote ľudí sa nič nemení. Aj slnko bude ráno vychádzať a večer zapadať.
Ako správne povedal čínsky prezident Si Ťin-pching svojmu náprotivku Bidenovi: „Svet je dosť veľký pre naše dve krajiny.“ V tom spočíva poznanie, že nikto nič neberie tomu druhému. Myšlienka straty niečoho, keď druhá osoba niečo získa, je obraz starého sveta. Vznikajúci nový poriadok je založený na spolupráci v prospech všetkých.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: Rüdiger Rauls: Geburtswehen einer neuen Welt, RT.de, 26. nov. 2022
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.