Portorický majdan na priedomí USA

Tagged With: , , Add Comment

Na to, že farebné revolúcie a majdany prebiehajú obvykle v bývalých republikách Sovietskeho zväzu, alebo na Blízkom východe, si Stredoeurópania, čo sledujú dianie vo svete, už zvykli. Nevyvádzajú ich z rovnováhy ani opakované pokusy samozvaných hnutí za demokraciu o zvrhnutie vlády vo Venezuele, ktorá odmieta rozpredať svoje energetické zdroje. Ako si však vysvetliť farebnú revolúciu, ktorá prebehla v druhej polovici júla na priedomí USA, na karibskom ostrovnom štáte Portoriko?

Článok pokračuje pod reklamou.


 


Poloha Portorika na mape Karibiku

Zdroj: Wikipédia: https://en.wikipedia.org/wiki/Caribbean_Sea#/media/File:Caribbean_general_map.png

 

 

Čo je za titulkami

 

Naozaj si to spôsobil tamojší guvernér sám údajne obscénnymi, sexistickými a homofóbnymi výrokmi v skupinovej aplikácii Telegram, keď textový prepis jeho šifrovanej konverzácie s úzkym kruhom jedenástich partnerov vyplával na verejnosť?

 

Práve to vyplýva z titulkov a úvodných odstavcov správ mienkotvorných tlačových kancelárií. Vo verzii TASR, odvolávajúcej sa na francúzsku AFP znel takto: „Guvernér Portorika odstupuje po vlne protestov„. Na ilustráciu poskytuje záber s doslovným textom: „Na snímke asi pol milióna demonštrantov, ktorí žiadajú odstúpenie guvernéra Portorika Ricarda Rossellóa v metropole Portorika San Juane 22. júla 2019. Foto: TASR/AP

 

 


Snímka demonštrácie s udávaným počtom okolo pol milióna účastníkov

Zdroj: TASR: http://www.teraz.sk/zahranicie/usa-guverner-portorika-odstupuje-po-vl/409115-clanok.html

 

Stačí však letmý pohľad, aby aj pasívny „konzument správy“ zapochyboval o takomto ohromujúcom číselnom údaji. Na otázku, o čo išlo, dostane v prvom odstavci túto odpoveď: „San Juan 25. júla (TASR) – Guvernér amerického štátu Portoriko Ricardo Rossello v stredu oznámil, že odstupuje zo svojej funkcie. Stalo sa tak po dvoch týždňoch protestov proti jeho zosmiešňujúcim vyjadreniam na adresu homosexuálov, žien a obetí hurikánu. Informovala o tom agentúra AFP.

 

Ak žije na ostrovnom štáte iba 3,3 milióna obyvateľov, ako približuje Wikipédia, znamenalo by to, že bezmála každý šiesty sa dostavil do metropoly San Juan, aby tam vykričal svoje rozhorčenie nad – z hľadiska ultraliberálnej dogmy – nedostatočnou názorovou pokrokovosťou hlavy štátu v otázkach rodovosti a sexuálnych menšín.

 

Článok pokračuje pod reklamou.


Wikipédia nás poučí, že Portoriko „je ostrov a politicky tzv. nezačlenené (unincorporated) územie USA, ktoré má vo vzťahu k USA postavenie tzv. „spoločenstva“ (commonwealth)“ a zobrazí aj jeho vlajku

 

 

 

Portál mediálnej skupiny MSN, spadajúci pod dáždnik služieb internetového obra Microsoft, vyzdvihol v titulku „For Puerto Rico’s LGBTQ community, fight doesn’t end with Rosselló„, čiže „Pre portorickú komunitu LGBTQ sa zápas nekončí (odstúpením) Resselloa„, nenahraditeľnú rolu tohto cieľavedomého hnutia. Správu ilustroval záberom aktivistu LGBT držiaceho štátnu vlajku v „dúhovej úprave“.

 


Aktivista LGBT s vlajkou hnutia v prvej línii demonštrantov

Zdroj: MSN: https://www.msn.com/en-us/news/us/for-puerto-ricos-lgbtq-community-fight-doesnt-end-with-rossell%C3%B3/ar-AAEU22h

 

Prečo nenahraditeľnú? Guvernér padol do veľkej miery vďaka miestnym organizáciám LGBT a nadnárodným sociálno-inžinierskym záujmovým kruhom, ktoré pretláčajú atomizáciu spoločnosti na neprehľadnú plejádu menšín s rozvrstveným postavením podľa stupňa ich „pokrokovosti“. Hnutie LGBT a transsexuálov patrí toho času medzi najprivilegovanejšie. Disponuje nadnárodnými finančnými zdrojmi a organizačnými kapacitami, o ktorých sa majoritným sociálnym skupinám nemôže ani snívať. Samé o sebe by nedokázalo vtlačiť farebnej revolúcii masový rozmer a usmerniť ju v intenciách svojej agendy. Potrebovalo k tomu využiť nespokojnosť väčšiny so skorumpovanými polokoloniálnymi pomermi na ostrove ovládanom nadnárodným kapitálom a tenkou vrstvou domácich oligarchov. Obe tieto zložky stoja za politickou reprezentáciou, ktorú používajú ako kolektívny hromozvod na odvádzanie energie hnevu deptaných más.

 

V porovnaní so susednými karibskými a latinskoamerickými krajinami sa Portorikáncom nežije zle, avšak ich životná úroveň zaostáva za pevninskými Spojenými štátmi. Kým USA vytvárajú ako celok HDP v prepočte na obyvateľa podľa parity kúpnej sily v hodnote vyše 62 tisíc dolárov, u Portorika to činí necelých 40 tisíc dolárov. Štátne financie Portorika sa začiatkom predvlaňajšieho roka zrútili. Vláda vyhlásila v máji 2017 platobnú neschopnosť a podala k súdu žiadosť ochranu pred veriteľmi. V septembri 2017 navyše spustošil zbankrotovaný ostrov hurikán Maria. Odvtedy sa plne nespamätal. Finančná pomoc z Washingtonu prechádza takou „deravou“ kaskádou medzistupňov, že to poburuje zbedačených Portoričanov a dráždi Biely dom vo Washingtone.

 

Prečo padol

 

40-ročný guvernér Ricardo Rosselló je príslušníkom druhej generácie portorickej politickej dynastie. Jeho otec Pedro Rosselló sedel v kresle guvernéra od januára 1993 do januára 2001. Otec so synom by sa neudržali na špici politickej pyramídy ostrova, keby horlivo neplnili podnety a pokyny „gringov“ (anglosaských severanov) z politického Washingtonu a finančníckeho New Yorku.

 

Problém, na ktorý Ricardo Rosselló narazil a nezvládol ho, bolo mocenské štiepenie vo Washingtone. Kým Kongres urýchľuje zavádzanie kultúrneho ultraliberalizmu ako normotvornej doktríny do všetkých sfér života, prezident Donald Trump sa snaží túto ofenzívu neutralizovať. Sám je však v defenzíve a nedokáže stáť na barikádach po celých Spojených štátoch v historickom zápase o udržanie hodnotovej sústavy kresťanskej Ameriky.

 

Portorický majdan na portorickej periférii USA nepovalila guvernéra preto, že kolabuje hospodárstvo štátu, ani preto, že by parazitizmus miestnych oligarchických klanov presahoval únosnú mieru. Skorumpovaný režim však natoľko pretrhal väzby s národom, že sa mu nezvratne odcudzil. Keby guvernér so svojou klikou včas naskočil na rozbiehajúci sa buldozér kultúrneho ultraliberalizmu, čo demoluje všetko pôvodné a tradičné, udržal by sa pri moci. On ale odolával nahováraniu i dohováraniu a za chrbtom sa slniečkárom posmieval. Podcenil pritom hory materiálov, čo „architekti progresívnych zmien“ proti nemu nazbierali. Ohrdení, zrolovali kompromat do zápalnej šnúry a tá detonovala sud pušného prachu všeobecnej nespokojnosti obyvateľstva so svojim údelom.

 

 

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis