Na základe Maastrichtskej zmluvy sa Európske hospodárske spoločenstvo zmenilo na Európsku úniu, pričom ako jeden z jej cieľov bolo zaviesť spoločnú menu euro, čo sa napokon stalo v januári 2002. Podľa názoru viacerých ekonómov tak začal aj proces postupného narastania rozdielu v hospodárskom raste medzi Nemeckom ako aj ostatnými členskými štátmi únie. Tento sa prejavil zvlášť v období finančnej krízy v rokoch 2008-2009, po ktorej sa potvrdilo, že projekt euro nemôže byť z dôvodu, že medzi jednotlivými členskými štátmi je aj rozdielna úroveň hospodárskeho cyklu, byť nástrojom postupného vyrovnávania úrovne ekonomiky. Obrazne povedané, že „rovnaká veľkosť košele nemôže pasovať na rozdielne postavy“. S čím však nikto nepočítal, že práve Nemecko, ktoré na zavedení spoločnej meny najviac „zarobilo“, sa z viacerých predovšetkým geopolitických ale aj zlých rozhodnutí nemeckej vlády dostane do opakovanej recesie, čo je predovšetkým zlá správa exportne orientované ekonomiky medzi ktoré patrí aj Slovensko. Pokiaľ ide o južné štáty Európy, tak tie postihla dlhová kríza, ktorej riešenie si vyžadujú konsolidačné opatrenia, s ktorými však domácnosti Francúzska, Talianska a Španielska nesúhlasia. Problémom však je klesajúci význam ich priemyslu, ktorý zápasí s vysokými cenami energii a hlavne konkurenciou z Číny a navyše všetky s obavami čakajú na ohlasovanú obchodnú politiku nastupujúceho amerického prezidenta.
Európski politici oslabujú potravinovú sebestačnosť
Pokračujúca bezpečnostná neistota, s ktorou sú spojené narastajúce výdavky na podľa názoru niektorých „obranu proti Rusku“, však môže byť problém vtedy, keď sa D. Trump rozhodne doterajšiu úroveň vojenskej a finančnej podpory Ukrajiny znížiť či dokonca zastaviť. Na starom kontinente sa už formuje skupina E 5, čo sú členské štáty E7 bez Kanady a USA, ktorá bude v podpore Ukrajiny pokračovať. Keď k tomu pripočítame požiadavku D. Trumpa, aby členské štáty NATO zvýšili výdavky až na úroveň 5 percent HDP, čo je navýšenie o viac ako 100 percent, má väčšina z nás obavy. Ak k tomu nedôjde „vyhráža“ sa vystúpením USA z NATO, čo by znamenalo ešte vyššie výdavky. Do zložitej situácii sa dostáva EÚ aj v súvislosti s návrhom dohody s krajinami v spoločenstve v Mercosur, ktorá sa na jednej strane týka podpory predovšetkým upadajúcemu európskemu automobilového priemyslu, dostať sa bez colných prekážok na trhy Latinskej Ameriky, ale na druhej strane sme za vyššie dovozy agrárnych produktov o ktorých vieme, že sa pestujú ale aj chovajú pri nižšej environmentálnej úrovni, na dodržiavaní ktorých Európska komisia vždy trvala a pod hrozbou pokuty aj vymáhala. V Európe sa vždy zavádzali prísne normy na ochranu prírody na kvalitu potravín, čo zvyšovalo náklady a naši farmári boli tak menej konkurencieschopní a teraz budú ešte menej. O tom, že poklesne v minulosti fungujúca potravinová samostatnosť a bezpečnosti Slovenska, ktorá v posledných rokoch je pod 40 percent , nebudeme špekulovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.