Pred 30 rokmi sme boli vo väčšine potravinárskych produktoch sebestační. Dnes je podiel slovenských potravín na pultoch v obchode na úrovni len 40 %. Prečo? Výrazne nám poklesla rozloha pôdy, na tej najúrodnejšej sme súhlasili s výstavbou zahraničných firiem, keďže hospodárska politika doterajších vlád bola skôr zameraná na podporu priemyselných odvetví ako produkcie potravín. Keď sa aj niečo zaseje, tak väčšinou repka olejnatá a preto došlo aj k likvidácii takmer všetkých spracovateľských potravinárskych podnikov. Na klesajúcich plochách nemôžeme dopestovať požadované objemy zeleniny a ovocia ale ani dochovať požadované počty hospodárskych zvierat. Spracovateľský priemysel je investične zanedbaný a tak s nečudujme, že v potravinovej produkcii sme sa dostali na 48 miesto, zatiaľ čo susedné Česko je piate.
Farmári si „vydupali“ zmiernenie podmienok čerpania dotácii
S potravinou sebestačnosťou úzko súvisí aj potravinová bezpečnosť, pod ktorou sa rozumie zdravotná nezávadnosť a teda predovšetkým ich kvalita, o ktorej sa vie, že dovážané potravinárske produkty zo zahraničia sú určite menej kvalitné. Dôvod? Každý deň dovážame chýbajúce potravinové produkty v niekoľkých stovák kamiónov aj zo vzdialených miest, ktoré sú z dôvodu zachovania ich trvanlivosti zakonzervované chemickými látkami, ktoré skôr zhoršujú kvalitu tak ako to konštatujú aj slovenskí kupujúci. Zvýšiť potravinovú sebestačnosť môžeme len za podmienky výraznej investičnej podpory aj spracovateľského priemyslu, ktorý vykazuje niekoľko miliardový investičný dlh, s čím nemôžeme v najbližšom období počítať. A tak bude väčšina z nás spokojná, keď sa podarí znížiť aspoň ceny potravinárskych produktov, keďže ešte vlani sa na výdavkoch domácnosti podieľali takmer štvrtinou. Pokiaľ ide o samotný agrárny sektor, tak treba povedať, že po farmárskych štrajkoch boli európske inštitúcie „prinútené“ zmierniť dovtedy platné legislatívne podmienky čerpania dotácii v tom, že im boli odpustené niektoré ekologické požiadavky, nemusia nechať úhorom časť ich obrábanej pôdy a tiež nebudú povinné pestovanie plodín striedať, či pôdu aj prikrývať dva krát ale len raz, s čím sú poľnohospodári uzrozumení.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.