Povinná hystéria verzus racionálne fakty

· Čas čítania: 3 min.
Ilustračný obrázok: Archív

Panika šíriaca sa okolo ochorenia Covid-19 by nemala blokovať našu schopnosť jasne rozmýšľať. Nasledujúce riadky vychádzajú z dát zdravotníckych profesionálov a akademických článkov. Medzi zdroje patria: Centrum pre kontrolu a PREVENCIU chorôb (CDC), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), americký Národný inštitút zdravia (NIH), britské Národné zdravotníctvo (NHS), Harvardova univerzita, Oxfordská a Stanfordská univerzita, New England Journal of Medicine, Journal of the American Medical Association a mnoho ďalších. Na pochopenie toho, čo údaje hovoria, a čo nepovedia, netreba zvláštny titul, stačí zapojiť logické myslenie. Čísla sú univerzálne.

Existujú závažné otázky, ktoré si pri prezeraní súborov dát podávaných tendenčne, alebo dokonca manipulovaných, treba položiť. Ako sa prezentujú tieto dáta verejnosti? Aké je meradlo skutočnej závažnosti epidémie? Ako je možné, že sa ľudia trasú hrôzou, akoby ich čakala okamžitá smrť? Dobre známa skutočnosť znie, že strach predáva. A ukazovatele či dáta bez náležitého kontextu môžu byť desivé. Pozrime sa len na veľké, červené a strašidelné kruhy na obrázku.

To, čo sa začalo ako snaha o transparentnosť údajov, sa stáva možno neúmyselným nástrojom hystérie a paniky. Dôležitou otázkou je, čo tieto bubliny vlastne znamenajú? Každá predstavuje celkový počet prípadov Covid-19 na krajinu. Situácia vyzerá vážne, avšak vieme, že vírus je starší ako štyri mesiace, takže koľko z týchto prípadov je aktívnych? Hneď vidíme, že takmer polovica desivých, červených bublín nie je relevantná. Celkový počet prípadov totiž nie je vhodným podkladom na prijímanie opatrení. Je to prázdny údaj bez kontextu alebo prínosu. Na to, aby sme vedeli reagovať, potrebujeme viac dát na náčrt celistvého obrazu. Ani denný príjem firmy vám nepovie veľa o ziskovosti, kapitálovej štruktúre alebo režijných nákladoch. To isté platí pre absolútne počty prípadov, ktoré sú prakticky nepoužiteľné. Musíme sa pozrieť na percentá, mieru konverzie, mieru rastu a závažnosť prípadov. To sú ukazovatele, ktoré naznačia, čo ďalej.

Časová priamka zaznamenajúca nárast počtu prípadov od dátumu prvej infekcie v tej-ktorej krajine už dáva nejakú predstavu. Vidíme, ako narastá celkový počet prípadov v konzistentnom časovom meradle a je logické, že vyšší počet testovaní prináša vyšší počet odhalených infekcií. Ale aj v tomto type grafu stále existuje tzv. mŕtvy uhol, ak nezvažujeme pomer prípadov k počtu obyvateľov.

V prepočte na obyvateľa už vidno, že netreba prehnane panikáriť. Každý štát má iné zaľudnenie, čo skresľuje agregované a kumulatívne porovnania prípadov. Odhalením veľkosti populácie sa dá určiť ich reálny rozsah. Vírusy neuznávajú ľudské hranice. Počet obyvateľov USA je päťapolkrát vyšší ako v Taliansku, šesťkrát vyšší ako v Kórejskej republike alebo je štvrtinový oproti Číne. Preto je porovnávanie celkového počtu prípadov v absolútnom vyjadrení dosť hlúpe.

Autor: Richard Strážan

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár