Pozitívna sila aktívneho počúvania

Add Comment

Autorom tohto článku je Victor Imbimbo, vydavateľ magazínu Caring Today a expert na komunikáciu:

Včera, potom, čo som sa rozprával s priateľom o jeho osobnom probléme, som si uvedomil, že si na nejaké podrobnosti z nášho rozhovoru už len sotva spomeniem a to napriek tomu, že som rozhovor sám začal. Trápilo ma to a bol som zvedavý, ako sa to mohlo stať, a či sa to stáva len ojedinele. Potom, čo som sa nad tým vážne zamyslel, s ľútosťou som si uvedomil, že sa to, práve naopak, stáva veľmi často.

Pri spätnom pohľade som presvedčený, že som sa postupne, krok za krokom stal reaktívnym poslucháčom, ktorý v skutočnosti vôbec nepočúva. V podstate počujete to, čo chcete počuť, alebo začnete predpokladať, čo si myslíte, že budete počuť a výsledkom je, že sa vôbec nenaladíte na to, čo ten druhý naozaj hovorí. Keď sa to stane, neviete nič o tom, čo vám chcel ten druhý povedať a potenciál pre napĺňajúcu, vzájomne prospešnú konverzáciu je stratený.

Možno, že som vždy reaktívnym poslucháčom, ale domnievam sa, že odkedy sa starám o rodinu, táto tendencia sa prehĺbila. Dúfam, že moja zodpovednosť za rodinu mi pomôže stať sa aktívnejším poslucháčom.

Aktívne počúvanie človeku umožňuje plne pochopiť, čo ten druhý hovorí, čím sa vytvárajú priaznivejšie podmienky pre konštruktívny a produktívny rozhovor.

Priznajme si to, ako otcovia/matky rodín sa neustále snažíme myslieť aspoň o krok vpred, uvažujúc, čo by sa mohlo stať a ako budeme reagovať, keď sa to stane. V dôsledku toho nakoniec žijeme skôr v stave, „čo keď“,  než aby sme žili tým, čo je!

Viete, o čom hovorím (určite to poznáte): „Čo keď mame horúčka neklesne a budem ju musieť odviezť  k lekárovi?“ „Čo keď môj šéf chce, aby som dnes zostal dlhšie, kto zavezie moju ženu na terapiu?“ „Vyzerá to tak, že otcova schôdzka bude trvať dlhšie, čo keď budem musieť už po tretíkrát zrušiť večeru s priateľmi?“

Keď dennodenne súťaží o vašu pozornosť toľko myšlienok a scenárov, je jednoduché a prirodzené, že si začnete vytvárať automatické odpovede, aby ste si znížili mieru stresu a preťaženia. A to sa týka aj procesu počúvania – budujete si dejovú líniu a vopred si pripravujete odpovede a to dokonca ešte skôr, ako skutočný rozhovor vôbec prebehne. Poznáte to?

Zoberme si bežný príklad reaktívneho počúvania: rozhovor so staršími rodičmi o tom, aby odovzdali kľúče od ich auta. V príprave na túto veľmi ťažkú diskusiu, pohlcuje tých, kto sa o rodičov stará, strach o bezpečnosť milovaných ľudí a aj o ďalších ľudí na ceste. Vo väčšine prípadov vstupuje dieťa do diskusie so základnou dispozíciou: mama alebo otec v záujme svojej vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti ostatných, už nesmie za volant. Nikdy!

Mama a otec z ich pohľadu nemyslia na bezpečnosť rovnakým spôsobom a už vôbec nie s rovnakou intenzitou. Z výsledkov môjho výskumu vyplýva, že sa domnievajú, že sú v bezpečí a preto to, čo počujú, je, ako im dospelé dieťa hovorí, že už nie sú schopní riadiť auto a zároveň im upiera ich právo na nezávislosť, čo im môže znížiť pocit vlastnej hodnoty.

Ak je hnacou silou rozhovoru  reaktívne počúvanie, jeho dôsledkom býva masívne odpojenie. Na konci, síce možno dosiahnete svoje (s pocitom, že ste prešli peklom) a je tu veľká šanca, že mama alebo otec sa budú cítiť odmietnutí a rozčúlení, pretože ste im ich pocity nielenže  nepotvrdili, ale dokonca ste si ich vôbec ani nevypočuli.

K dispozícii je nádherný citát od Drewa Breesa, hviezdneho quarterbacka z futbalového tímu New Orleans Saints: „Vaše činy sú také hlasné že nepočujem ani slovo z toho, čo hovoríte.“

Aj keď si môže myslieť, že ste dobrým poslucháčom, možno z vášho správania vyplýva niečo iné. Ak to chcete zmeniť, poskytnem vám niekoľko jednoduchých  návrhov aktívneho počúvania, o ktorých by ste mohli pouvažovať skôr, ako sa zapojíte do ďalšieho rozhovoru. Zaručujem vám, že váš život zmenia k lepšiemu. Môj tak určite zmenili.

• Keď narazíte na človeka, ktorý má problém, nesnažte sa problém hneď vyriešiť, alebo zmeniť spôsob, akým naň pozerá

• Osvojte si postoj, že venujete dostatok času a úsilia, aby ste boli aktívnym poslucháčom. Ceňte si  názory druhých, aj keď nie sú v súlade s vašimi.

• Vypočujte si, čo ten druhý hovorí, zopakujte hlavné body nahlas jeho slovami, nie svojimi.

• Uistite sa, že ste pochopili myšlienky a pocity oboch z vás. Vyhnite sa kritike, čím minimalizujete obranný postoj.

• Dajte svojim myšlienkam a reakciám rámec v kontexte oboch strán diskusie. Buďte dostatočne trpezlivý, aby ste skutočne uvažovali z pozície a perspektívy druhej osoby.

• Vyjadrite svoj rešpekt k jeho myšlienkam a pocitom, čím dávate najavo vašu ochotu spoločne pracovať na riešení.

Všetkých nás čaká ešte veľa dôležitých rozhovorov. Tým, že sa cvičíte v aktívnom počúvaní môžete pomôcť zabezpečiť, že každý odíde s pocitom, že ste ho naozaj počúvali a bude sa vďaka tomu cítiť cenným.

Preložené z Huffingtonpost.com

Silvia Benková
Robiť dobro je ako striekať parfém na druhých, trochu vône vždy zostane aj na vašich vlastných rukách.

Pridaj komentár

  & Časopis