V snahe dostať infláciu na úroveň inflačného cieľa neváhali centrálne banky zvyšovať svoju základnú úrokovú sadzbu, čím zneistili všetkých tých, ktorí si peniaze potrebujú požičať, ale aj tých, čo chcú svoje dočasne voľné peniaze investovať. S každým zvyšovaním úrokov sa ich meny voči ostatným zvyšovali, čo malo predovšetkým vplyv na zvyšovanie dlhopisových výnosov investorov, kam patrili aj trebárs bankové dlhopisy, ktoré si v menšom objeme mohli kúpiť aj domácnosti. Či budú centrálne banky úrokové sadzby znižovať nebudeme špekulovať a keď, tak určite pomalšie ako rýchlo ich predtým zvyšovali. Vo vzduchu stále cítiť riziko nárastu inflácie, stačí vojenský konflikt ako teraz na strednom východe, vyšší dopyt po pracovníkoch na druhej strane Atlantiku, keďže rast zamestnanosti je v USA jeden z dôvodov zvyšovania inflácie a teda aj rastu úrokov. Vo všeobecnosti platí, že každá inflácia je na trhu spôsobená nerovnováhou na trhu, keď na príliš veľký dopyt nedokáže reagovať klesajúca ponuka. Podľa názoru bankových ekonómov sú tri zdroje nerovnováhy a síce celosvetový nárast cien ropy a potravín, fiškálna politika domácej vlády a opatrenia národnej banky na jej domácom trhu s hypotekárnymi úvermi.
Dopyt po hypotekárnych a spotrebných úverov klesá
Pozrime sa teda, čo sa na základe spomenutých indikátorov deje na slovenskom bankovom trhu. Z dôvodu narastajúcich hypotekárnych úrokov atakujúce hranicu 4 percent klesá dopyt po hypotekárnych a spotrebných úveroch, čo sa následne prejavuje aj na poklese dopytu po bývaní, ktorých ceny najprv opatrne, ale teraz začali výraznejšie klesať aj o niekoľko desiatok tisíc eur, čo samozrejme závisí aj od lokality. Či terajších záujemcov o bývanie „vyplašili“ aj správy o vládnych opatreniach na trhu práce, alebo aj vyššie dane z nehnuteľnosti ako aj očakávané vyššie náklady vlastného bývania, nešpekulujme. Napokon rovnaké závery môžeme aj pozorovať na druhej strane Atlantiku, keďže ich úverový trh sa tiež ochladzuje z dôvodu, že úroky sú ešte vyššie ako u nás. V USA majú problém predovšetkým držitelia ich kreditných kariet, ktorých úročenie pri nesplácaní je 21 percent. Tak ako sa zvyšujú hypotekárne úroky pre domácnosti, zvyšujú sa aj úroky na firemné úvery, nie však takým tempom ako v prípade hypoték, čo začína platiť pre čoraz väčší počet krajín v eurozóne. Americká centrálna banka na rozdiel od ECB nezvyšovala v septembri úrokové sadzby ale povedala, že terajšie sadzby pozdrží dlhšie, ako investori očakávali. Reakciou z tohto vyhlásenia bolo výrazné zvýšenie výnosov z 10 ročných amerických dlhopisov na úroveň 4,8 percenta a tak sa diskutuje či pri narastajúcej zadlženosti amerického rozpočtu blížiacej sa k sume 35 biliónov dolárov, nie je aj riziko ich včasnej splatiteľnosti, čo však doteraz nikdy nebolo.
Geopolitické udalosti ovplyvňujú menovú politiku
Pre účastníkov úverového trhu čo sú domácnosti, firmy a štát nie je veru dobrá správa, že centrálne banky neplánujú v najbližšom období znižovať úrokové sadzby. Prikláňajú sa skôr, že ich terajšie percentá budú držať dlhodobo z viacerých dôvodov a preto aj záujem o úvery v sledovanom období klesá. Centrálne banky totiž nevedia či majú vo svojej menovej politike viac prihliadať na pokles záujmu o úvery, či na situáciu na trhu práce s narastajúcim dopytom po kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá si „pýta“ vyššie mzdy, ale bez zodpovedajúceho rastu produktivity práce. Jej vyšší dopyt po tovaroch a službách totiž zvyšuje infláciu, čo je dôvod prečo centrálne banky „váhajú“ so znižovaním úrokových sadzieb. Na druhej strane ale treba povedať, že v poslednom období dochádza k poklesu domácej spotreby s následným dopadom na pokles rastu HDP, čo je predovšetkým zlá správa pre oba rozpočtové ukazovatele, keďže ich percento rastu alebo poklesu sa prepočítava k rastu alebo k poklesu HDP. Iným dôvodom, prečo centrálne banky „váhajú“ znižovať úrokové sadzby je prichádzajúca zima s následným dopadom na rast cien ropy a plynu. Navyše sa OPEC producenti ropy vrátane Saudskej Arábii a Ruska dohodli na znížení jej dennej produkcii, čo sa už premietlo do zvýšenia ceny za barel o niekoľko desiatok percent a keďže bez ropy sa už nič nepohne, zvyšuje sa aj spotrebiteľská inflácia. Na rozhodovanie centrálnych bánk ako ďalej v prípadnom uvoľňovaní jej menovej politiky bude mať vplyv aj terajší vojenský konflikt na Blízkom východe.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.