Pozor na Turecko! Tlačí sa do Líbye. Ovládne tam migračné toky do Európy? Časť 2.

· Čas čítania: 6 min.
Zdroj: Flickr

Zatiaľ čo Stredoeurópania trávia posledný decembrový víkend plynulým prechodom od sladkého ničnerobenia počas vianočných sviatkov k prípravám na oslavy blížiaceho sa Nového roka, urýchľuje Turecko organizovanie vojenského zásahu v Líbyi. Rinčanie zbraní už zarezonovalo vo všetkých troch kontinentoch, ktoré sa zbiehajú vo východnom Stredomorí: v Ázii, Afrike, i v Európe. Ľahostajné neostávajú ani vojenské superveľmoci Rusko a Spojené štáty. Obávajú sa, že budú v Líbyi priamo vtiahnuté do občianskej vojny, ktorá tam prebieha už šiesty rok. Moskve a Washingtonu sa darilo v Sýrii len s krajným vypätím síl ako-tak vyhýbať priamym kolíziám a neplesajú nadšením nad vyhliadkou na obnovenie podobných rizík v Líbyi.

 

Náväznosť na Sýriu

 

Občianska vojna v severovýchodných kútoch Sýrie sa úplne neskončila ani rok po porážke samozvaného teroristického takzvaného Islamského štátu a obe veľmoci si v krajine udržiavajú vojenskú prítomnosť. Rusko legálne, na pozvanie sýrskej vlády, USA nelegálne, bez neho. Značný frmol tam roznecuje Turecko pokusmi o faktické anektovanie územného pásma na kurdskom severe Sýrie pod zámienkou, že tam bude sústreďovať a chrániť utečencov.

 

V dôsledku nevyhasnutého konfliktu v Sýrii a v susednom Iraku ostáva v Turecku vyše tri a pol milióna vysídlencov a vojnových utečencov. Turecký prezident o tom rečnil týždeň pred Vianocami v Ženeve na Globálnom fóre o utečencoch konanom pod patronátom úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Ostávajú nočnou morou Európy, nakoľko väčšina z nich nesníva o návrate zo susedného Turecka alebo Libanonu do starej vlasti, ale o presídleniu do novej. S nimi sa chystajú nasťahovať do vábivej západnej Európy milióny prevažne mladých mužov z iných končín širšieho Stredného východu siahajúceho až do Pakistan. Prepravovanie nekonečných prúdov bežencov z celej Ázie do radodajnej Európy nadobudlo medzitým podobu novodobého sťahovania národov.

 

Nad jeho ohromujúcou dynamikou držia patronát mocenské špičky OSN a Európskej únie. Keby nebol americkým prezidentom Donald Trump, ale Hillary Clintonová, tak by ochrannú ruku na takouto faktickou kolonizáciou Európy držal aj Biely dom.

 

Turecký prezident sa podujal začiatkom roku 2016 na nevďačnú úlohu výrazne zúžiť priepustnosť migračných tokov po tzv. Balkánskej trase do Európy. Vyžiadala si to vystrašená európska verejnosť, no nie politické špičky EÚ. Tie sa len nechtiac poddali tlaku občanov. Možno i preto viazne prevod dohodnutých finančných prostriedkov z Bruselu do Ankary na pokrývanie nákladov za túto službu krajiny polmesiaca Európe. R. Erdogan sa na spomínanom decembrovom fóre UNHRC posťažoval na enormnú záťaž, akú predstavuje prítomnosť vyše päť miliónov nezvaných prišelcov zo Sýrie a Stredného východu. Pranieroval Európsku úniu za neplnenie finančných záväzkov z marca 2016 voči Turecku.

 

Čo nespomenul bolo, že má voči EÚ donucovacie prostriedky. Najjednoduchšie sporadicky využíva rozširovaním priepustnosti Balkánskej trasy. Koncom leta zrejme nechal mierne pootočiť ventily. Grécke ostrovy v Egejskom mori odvtedy kolabujú pod váhou zvýšeného počtu migrantov a tlačové agentúry už pripravujú verejnosť na zvýšený nápor v nastupujúcom roku. Na druhý vianočný sviatok sa mníchovský denník Süddeutsche Zeitung zmienil o zámere nemeckej kancelárky Angely Merkelovej vybrať sa do Turecka za Erdoganom a prediskutovať s ním Flüchtlingspakt, t.j. dohodu Turecka s EÚ o utečencoch z marca 2016.

 


Zdroj: https://www.sueddeutsche.de/politik/reise-in-die-tuerkei-merkel-ringt-um-fluechtlingspakt-1.4736209

 

Európa sa má na čo tešiť

 

Ak haprujú platby z Bruselu do Ankary, na čo poukazuje Erdogan, nemôže to byt platobnou neschopnosťou Európskej únie. Škrípanie v prevodoch je skôr úmyselné, pretože nadnárodný kapitál si neželá brzdenie migračného prúdenia. Naopak, dogma o voľnom pohybe osôb (a tovarov, služieb a kapitálu) tvorí štvorpilierový základ všetkých súčasných globalizačných doktrín, vrátane tézy tzv. európskeho integračného projektu spred vyše pol storočia.

 

Už letmý pohľad na situačnú mapu bojísk občianskej vojny v Líbyi ukazuje, že vojenské sily vlády, ktorú uznáva OSN, bojujú o udržanie kontroly nad hlavným mestom Tripolisom a okolitým pobrežím (územia slivkovej farby). Pripravovaná invázia tureckých vojsk umožní režimu v Tripolise, aby prežil ako vazal novodobých Osmanov. Panafrické migračné toky, na priepustnosti ktorých toľko záleží globalizátorskej OSN, tým nebudú musieť byť obmedzované.

 


Zdroj: Liveuamap

https://libya.liveuamap.com/

 

Naopak, budú bezpečnejšie, najmä ak Turecko získa plnú kontrolu aj nad prístavným mestom Misráta, ležiacim asi 210 kilometrov na východ od Tripolisu. Hlavným financmajstrom chystanej tureckej invázie by mala byť ropná monarchia Katar a dokým Ankara nezíska ešte štedrejších sponzorov, nebude si môcť dovoliť, čo ako by chcela, postupovať ďalej na východ až po prístavné mesto Bengází. V ňom má hlavný stan povstalecký poľný maršal Chalíf Haftar, skúsený stratég a absolvent vojenskej akadémie v Moskve.

 

 


Zdroj: Here Map

https://wego.here.com/?map=37.50549,33.75327,5,normal

 

I tak budú môcť ostať po očakávanej tureckej invázii do Líbye pod ochrannou správou Ankary dostatočne veľké prístavné kapacity na rozšírenie masovej prepravy afrických osídlencov Starého svetadielu. Európska únia bude spolu s OSN lamentovať nad ohrozením životov utečencov z celej Afriky oživenou občianskou vojnou v Líbyi. OSN spolu s EÚ by mohli za takých okolností – emotívne vybičovaných v médiách – uzavrieť s Erdoganom migračný pakt, avšak inak koncipovaný než ten z marca 2016. Jeho úlohou nebude migračné toky brzdiť, ale naopak, udržiavať voľné a priepustné v dohodnutých prietokových objemoch.

 

Ak by sa Turecko osvedčilo ako spoľahlivý bezpečnostný garant presídľovacích programov Afričanov do Európy, otvoril by sa Erdoganovi priestor a sprístupnili nadnárodné financie na vytlačenie povstalcov z ich bašty v prístavnom meste Bengází. Tam už nepôjde ani tak o prepravu Afričanov do Európy, ale ropy. Väčšina ložísk čierneho zlata Líbye sa nachádza v jej východnej časti a do Bengází vyúsťujú viaceré ropovody. O tom, aké príležitosti by to poskytlo Turecku a jeho prezidentovi, si povieme v tretej a záverečnej časti tejto analýzy.

 

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

[plsc_button url=“http://bit.ly/podporit-zemavek“ target=“_blank“ color=“red“ style=“flat“ radius=“semiround“ size=“lg“]CHCEM PODPORIŤ[/plsc_button]

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár