Pravda o zbraniach, žrebčíne a zásahu NAKA

Tagged With: , , , , , Add Comment

Pôvodne nebolo v mojom úmysle reagovať na nezmyselné lži a zavádzanie verejnosti ohľadne ospravedlňovania vpádu protiteroristického komanda mieriaceho na mňa a moju rodinu so samopalmi. Novokomsomoľskí politruci a eurohujerskí agitátori vždy všetko prekrútia naruby a preto zamotávať sa do ich zlomyseľností nemá význam. Bezcharakterní ľudia grupujúci sa okolo sorosovských žoldnierskych nadácií, bútorovského Denníka N podporovaného Esetom a US ambasádou, ako aj financiami zo zahraničia sa však s nutkavou vytrvalosťou snažia pošpiniť moje meno, Zem&Vek, ako aj naše úsilie i prácu a zároveň ospravedlniť neospravedlniteľný postup NAKA. Táto skupinka z prostredia zahraničím financovaných neziskoviek s požehnaním Sorosa má enormný vplyv na médiá, ale aj na spoločenské dianie smerujúce k zmene politického usporiadania na Slovensku – napokon takto je sformulované aj aktuálne trestné oznámenie na Denník N. Poďme však po poriadku.

Dňa 26. 2. 2018 k nám vtrhla protiteroristická jednotka 16 príslušníkov NAKA na základe trestného oznámenia, ktoré ešte v máji 2017 podal Pavel Sybila, pracovník Kiskovej kancelárie. Dôvodom bol článok, v ktorom som citoval štúrovcov. Bezmála rok na to nás ráno o 6:25 vytiahne z postele po zuby ozbrojené komando, aby mi mohlo doručiť Uznesenie o začatí trestného stíhania. Nemusím snáď ani zdôrazňovať, že takéto uznesenie sa za normálnych okolností zasiela poštou do vlastných rúk a dotknutá osoba má následne možnosť na riadnom výsluchu podať vysvetlenie. To je všeobecne platný postup a ten istý vyšetrovateľ Sivko ho uplatnil už o pár týždňov od doručenia trestného oznámenia Matice slovenskej na autora obálky týždenníka .týždeň s vyobrazením Štúra v gardistickej uniforme. Ja som však vypočutý ani po takmer 2 rokoch od podania trestného oznámenia doposiaľ nebol (!), čo je jedným z mnohých dôkazov zaujatosti a šikany. Tak či onak, títo ľudia veľmi dobre vedeli, že o 6:25 sú ešte doma školopovinné deti a preto si toto extempóre mohli načasovať aspoň tak, aby ich z traumatizujúcej udalosti vynechali, stačilo prísť s odistenými samopalmi o ôsmej ráno a mieriť iba na mňa. Okrem uznesenia prišli s povolením vykonať domovú prehliadku, čo sa takisto bežne vykonáva tak, že namiesto komanda k vám prídu kriminalisti v civile. Čo našli? Jednu voľnedostupnú knihu Holocaust pod lupou. Keď sa nedávno vyšetrovateľ NAKA Martin Sivko snažil túto knihu použiť ako akýsi usvedčujúci materiál, prokurátor jeho ďalší diletantský krok zrušil a explicitne uviedol, že tento postup má právne vady a dal za pravdu Rostasovi a jeho právnemu zástupcovi.

Ešte v ten deň, 26. 2. 2018 som celú túto udalosť zverejnil a následne publikoval aj samotné uznesenie o začatí trestného stíhania spolu s menami zodpovedných aktérov. Onedlho sa z prostredia denníka N začali verejnosti podsúvať informácie, ktoré by mali tento postup obhájiť. Vraj u nás „našli arzenál zbraní“.

Komando so samopalmi k nám teda vtrhlo z dôvodu, že máme zbrane a okrem nich troch psov veľkého vzrastu (vyšetrovateľ nás oboznámil, že našich írskych vlkodavov boli pripravení na mieste zastreliť). Že sú tieto mierumilovné psy vo svojom špeciálne oplotenom priestore, sa však už nikde nespomína. Takisto sa nespomína, že vo vyšetrovacom spise sú dopodrobna zaznamenené predchádzajúce obhliadky kriminalistov domu spolu so zaznačením oploteného teritória pre psy. Tak či tak je táto skutočnosť ako dôvod k nasadeniu samopalového komanda absurdná. Rovnako tak je absurdné tvrdenie, že dôvodom boli zbrane. Prečo? Po prvé; zbrane nevlastním. Po druhé; zbrane v našom dome sú evidované a v legálnej držbe. Písať o tom v duchu „že sa našli“ je hrubé a bezočivé zavádzanie verejnosti. Ja aj manželka sme členmi Slovenského streleckého klubu (ZP mi bol vydaný v roku 2005) a zbrane sú zbierkou legálne držaných, poväčšinou starých pušiek z obdobia 2. svetovej vojny, teda nie akýmsi ilegálnym arzenálom mexického drogového baróna, ako sa verejnosti snažia zo všetkých síl nahovoriť ľudia plní nenávisti a prízemných predsudkov.

NAKA sa usiluje svoj postup obhájiť tým, že vzhľadom na to, že by zbrane uzamknuté v trezoroch mohli byť použité proti vyšetrovateľom (non sens), privolala komando so samopalmi, aby ich chránilo. Túto do neba volajúcu hlúposť potvrdzuje ďalšia skutočnosť. Po skontrolovaní uvedenej kolekcie zbraní a po kompletnej domovej prehliadke, z ktorej si odniesli teroristický materiál – spomínanú knihu Holocaust pod lupou, sa vyšetrovatelia odobrali preč s tým, že sa stretneme v bratislavskej redakcii, kde budú v prehliadke pokračovať (samozrejme, ani tam nenašli nič). Pýtam sa; nie je to ďalšie diletantstvo? Veď ak by sme ich chceli napadnúť, mohli sme hypoteticky spomínané zbrane vziať do Bratislavy so sebou. Odrazu už nepotrebovali ochranu komanda kukláčov ako ráno o 6:25? Ráno sme hrozba a na obed už nie? Držanie legálne nadobudnutých zbraní je legitímne a nie je žiaden dôvod doručovať uznesenie za asistencie komanda so samopalmi s laserom miericim na telá nevinných ľudí. To potom každému zo 150 000 ľudí, ktorí na Slovensku vlastnia zbrane a verejne vyjadria svoj názor, vtrhne nad ránom vyzbrojené komando ako ku dílerovi drog alebo vrahovi?

Druhú skutočnosť, ktorú začali účelovo zneužívať so zámerom poškodiť moje dobré meno a bezúhonnosť. je údajné „vyčíňanie“ v žrebčíne Topoľčianky. Veci sa však majú úplne inak ako sa to už tradične snažia notorickí luhári a špicľovia typu Benčík alebo Kernová podsunúť. (Keď táto pani píše o mne alebo o Zem&Vek, zámerne a obsedantne zneužíva fotografie z môjho súkromného profilu a albumu, ktoré absolútne nesúvisia s témou. Aj toto vypovedá o „profesionalite“ a etických hodnotách tejto Rostasom priehľadne posadnutej „žurnalistky“.)

Faktom je, že som pred tromi rokmi bol v žrebčíne a mal som pri sebe legálne držanú zbraň, ktorú som z času na čas nosil pri sebe. Chystali sme sa na dlhšiu cestu a keďže mojou obrovskou záľubou sú kone, pristavili sme sa v ten deň aj v Topoľčiankach. Potiaľto sa informácie zhodujú, no odtiaľto sa diametrálne odlišujú. Spomínaný incident sa odohral úplne mimo verejnosť – v stajniach žrebčína, kde som bol napadnutý zamestnancom, o čom existujú dôkazy, svedecké výpovede aj fotografie. Mať v ruke na verejnosti zbraň, ohrozovať ňou iných alebo na ňu bez príčiny čo i len neskrývane siahať je trestný čin, za ktorý by som úplne oprávnene niesol bezpodmienečné následky v súvislosti s porušením zákona na úseku zbraní a streliva. Nič také sa pochopiteľne nestalo, skutočnosť je úplne iná. Preto zavádzanie verejnosti v zmysle „Rostas vyčíňal so zbraňou v ruke“ (!) je absolútny falzifikát a jeho šíritelia budú v celom tomto procese niesť následky vyplývajúce zo zákona. Pravda je len jedna. Som bezúhonný a môj register aj svedomie sú čisté.

Zhrňme si to.

Z prostredia, ktoré všetkými silami bojuje proti existencii Zem&Vek a proti slobode slova sa na verejnosť vypúšťajú ťažké dezinformácie, ktorých účelom je ospravedlniť neospravedlniteľné. Ak máme veriť v spravodlivý súd (a jeho konečným verdiktom je v krajnom prípade verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu), potom nie je žiadna šanca, aby ako dôvod môjho trestného stíhania, prenasledovania, nactiutŕhania, šikany a terorizovania mojej rodiny bol článok, za ktorým si do bodky stojím s presvedčením o jeho opodstatnenosti. V tomto článku ako aj v celej svojej práci nabádam k mierovým riešeniam a vzájomnému porozumeniu, ale aj k upevňovaniu národnej hrdosti a identity. Ani po takmer dvoch rokoch som však na rozdiel od takých istých prípadov obvinenia, ktoré ten istý vyšetrovateľ riešil okamžite, nebol doposiaľ vypočutý. Som nevinný a pokiaľ to bude možné, budem sa obhajovať, brániť seba, moju rodinu a našu prácu i všeobecnú môžnosť slobodne myslieť a slobodne prejavovať naše názory navzdory všetkým zákerným podliakom.

Je toto všetko obrazom demokracie a názorovej plurality alebo skôr obrazom o smerovaní k normalizačnej totalite hlásajúcej opäť iba jednu povolenú pravdu?

Tibor Eliot Rostas

Tibor Eliot Rostas
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis