Ruská vojenská invázia na Ukrajinu z 24. februára 2022 prinútila aj tých najospalejších Stredoeurópanov zamyslieť sa nad krajne znepokojivým výrokom Jensa Stoltenberga. „NATO bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné,“ vyhlásil koncom novembra generálny tajomník vojenského paktu, ktorý začal fakticky viesť na Ukrajine ozbrojené ťaženie proti Rusku. „Budeme podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné,“ zopakoval doslovne toto tvrdenie koncom januára poslanec Európskeho parlamentu David McAllister. Oba integračné zoskupenia kolektívneho Západu (NATO a Európska únia) sa tak púšťajú do riskantného dobrodružstva, ktoré si vyžiada reštrukturalizáciu ekonomík členských štátov z mierovej na vojnovú.
Transformácia je len otázkou času
Viaceré transformačné procesy prebiehajú v tichosti na celoeurópskej i transkontinentálnej úrovni už od prevratu v Kyjeve vo februári 2014 a odtrhnutí sa Krymu spolu s Doneckou a Luhanskou republikou od pučistickej Ukrajiny. Spevňujú sa mosty, tunely a modernizujú sa železnice. Spojenecké vojenské velenie zasahuje do rozširovania a skvalitňovania cestnej infraštruktúry v oveľa väčšej miere ako v nedávnej minulosti.
Takzvaný kolektívny Západ zároveň rozpútal proti Rusku hospodársku vojnu vnímanú ako súčasť studenej vojny, proti ktorej mimoruská Európa s výnimkou Maďarska nahlas nenamietala. Prebieha obvykle metódou uvaľovania obchodných a finančných sankcií namierených proti ruskému štátnemu sektoru a vybraným podnikateľským subjektom. Hlasne vytrubovaný zámer, že sankcie skôr či neskôr zlomia ruskú ekonomiku, však Západu nevychádza. Namiesto toho vyčerpáva svoju ekonomiku, a to do takej miery, že sotva dokáže mobilizovať ďalšie zdroje na vedenie horúcej – zatiaľ „iba“ zástupnej – vojny na Ukrajine bez toho, aby neprešla z mierového na vojnový režim.
Zvýšenie výdavkov na zbrojenie na dve percentá HDP, požadovaných paktom NATO v roku 2014, a z dvoch na štyri, čoho sa domáhal americký prezident Donald Trump od spojencov v NATO v júli 2018, je len zahrievacím kolom rozbiehajúcej sa militarizácie ekonomík Západu. Poľsko vlani zvýšilo vojenské výdavky v porovnaní s predvlaňajškom o 11 %, neutrálne Švédsko o 12 %, Litva o 27 % a neutrálne Fínsko o 36 %. Všetkých predstihla Ukrajina astronomickým skokom o 640 %, ako konštatoval portál denníka The Guardian, opierajúci sa o údaje štokholmského inštitútu SIPRI.
Diego Lopes da Silva, popredný výskumník zmieneného Stockholm International Peace Research Institute, zhrnul koncom apríla prebiehajúci trend slovami: „Dá sa očakávať, že vojenské výdavky v strednej a západnej Európe budú v nastávajúcich rokoch stúpať.“ Rusko sa zapája do pretekov v zbrojení úmerne tempu svojich západných protivníkov. Svojim ozbrojeným silám vyčlenilo vlani prostriedky vo výške 4,1 % HDP.
Žiadna z európskych krajín viazaných členstvom v NATO na prípravu horúcej vojny neunesie už ani v krátkodobom horizonte bremeno nákladov na zbrojenie bez demontáže civilnej ekonomiky a likvidácie modelu sociálneho štátu. V uplynulých desaťročiach ho obdivoval celý svet a pritiahol do západnej Európy desiatky miliónov prisťahovalcov z tzv. globálneho juhu.
Čína
Čína vybudovala svoju ekonomiku na základe zásobovania blahobytného severu spotrebným tovarom, čo prestane byť po vzplanutí horúcej vojny vo východnej Európe možné. Vláda v Pekingu bude musieť prejsť z civilnej na vojnovú ekonomiku i v dôsledku vyostrovania konfrontácie s USA z politicko-obchodnej na vojenskú. Čínsku ekonomiku môžu pomknúť ku konverzii na vojnovú výrobu aj záväzky poskytnuté Rusku, že mu bude hospodársky kryť chrbát, ak by sa muselo brániť otvorenej vojenskej agresii Západu. Kolaps Ruskej federácie ako celistvej spriatelenej veľmoci a ovládnutie jej prírodných zdrojov Američanmi by zlikvidoval nezávislú čínsku štátnosť s nemenej devastujúcimi následkami, aké mali tzv. ópiové vojny s Britským impériom v období rokov 1839 – 1860. Aj čínska vláda a štátna propaganda musí preto pripravovať obyvateľstvo na horšie časy, keď ekonomika prestane slúžiť na zvyšovanie blahobytu, ale v podobe vojnovej ekonomiky na existenčné prežitie spoločnej vlasti.
India
O krehkosť svojej štátnosti sa musí v turbulentných časoch obávať aj susedná India, ktorá sa stane tento rok najľudnatejšou krajinou planéty. Má tretiu najväčšiu populáciu moslimov na svete (po Indonézii a Pakistane) a je vnútorne výrazne rôznorodejšia než Čína. Pri zohľadňovaní svojej bezpečnosti musí brať do úvahy deštruktívne hrozby zvonka i zvnútra. Vojenský rozpočet Indickej republiky výrazne narástol a je už štvrtým najvyšším (po USA, Rusku a Číne) na svete. Vzhľadom na vzostup indickej ekonomiky o 5,8 % a predvlaňajší o 8 % (údaje MMF) pôsobí 6-percentné dvíhanie vojenského rozpočtu primerane a nevyvoláva prílišnú nervozitu v susednom islamskom Pakistane a v Bangladéši, niekdajších súčastí Britskej Indie.
AUTOR: Patrik Sloboda
