Keď sa už bavíme o moderných komunitách ako o alternatíve k neoliberálnej konzumnej spoločnosti, bavíme sa o niečom, čo sa neutvára spontánne alebo prirodzene. Dôležité je, aby nevznikla len skupina indivíduí, ktoré si chcú stavať slamené domy alebo pestovať biozeleninu. Napokon, komunita môže vzniknúť aj v rámci mesta, nie je podmienkou, aby jej členovia bývali nakope niekde na lazoch. Ide skôr o to, aby sa pravidelne stretávali, spoločne niečo riešili, vzájomne si pomáhali a budovali medzi sebou väzby. Ideálna komunita je ako kmeň – teda čosi ako širšia rodina. Vytvoriť niečo také v čase, keď si častokrát nerozumieme s vlastnými rodinnými príslušníkmi, nie je vôbec jednoduché.
Väčšina pokusov o komunitné aktivity, o ktorých sme počuli – alebo sa na nich aj zúčastnili, zlyhala na základnom probléme: príliš veľa idealizmu, príliš málo pragmatizmu. Úspešná komunita stojí na troch pilieroch – spoločnom cieli, vzájomnej užitočnosti a dobrých vzájomných vzťahoch. Na začiatok postačí, ak si jej členovia dokážu aspoň niečo navzájom ponúknuť. To sa môže zdať ťažké, ak sa stretnú trebárs traja sieťoví inžinieri, dvaja literárni historici a jeden burzový maklér. Ale každý má aj nejaké iné zručnosti alebo sa ich môže naučiť: pestovať zeleninu, piecť chlieb, strážiť deti, opraviť niečo v domácnosti. Pri takýchto spoluprácach bude automaticky dochádzať aj ku konfliktom a pocitom krivdy. Preto sú dôležité spoločné stretnutia, na ktorých má každý právo otvorene povedať svoj názor na smerovanie komunity, predkladať návrhy, ale aj sťažnosti.
…
Autor: Marián Benka
Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian