Prečo máme recesiu, hoci ekonomiky sú zavalené peniazmi…

· Čas čítania: 3 min.
Ilustračný obrázok: Shutterstock

Terajšia zdravotná a finančná kríza, ľudovo nazývaná koronakríza sa od Veľkej hospodárskej krízy v rokoch 1929-1933 a realitno-finančnej krízy v rokoch 2007-2009 líši v tom, že na medzibankovom trhu je dnes nadbytok voľných peňazí, zatiaľ čo pri spomínaných dvoch predchádzajúcich peniaze chýbali. Podľa všetkého je dôvodom existencia neštandardných nástrojov menovej politiky centrálnych bánk, akými sú kvantitatívne uvoľňovanie, či záporné úrokové sadzby, ale aj ďalšie dovtedy nepoznané úverové programy pre komerčné banky. Keď k tomu pripočítame kontroverzný Fond na obnovu európskej ekonomiky v objeme 750 miliárd eur, ktorý predložila členským krajinám Európska komisia na schválenie, tak potom väčšina z nás nechápe, prečo pri takej obrovskej mase peňazí sa na starom kontinente nezvyšuje inflácia, na ktorú by ECB musela reagovať zvyšovaním svojich úrokových sadzieb. Nič také sa nedeje a keď navyše pri terajšej hospodárskej recesii narastajú akciové indexy, nemôžeme nič iné povedať, ako že na finančnom trhu vládne poriadny chaos.

Požičiavanie a splácanie v mene všetkých

Investori sú zmätení, centrálni bankári skôr bezradní a predstavitelia európskych inštitúcií nám ponúkajú spomínaný fond, ktorého najväčším rizikom je, že Európska komisia nemá peniaze a musí si ich požičať v mene všetkých členských štátov a teda aj ich splácanie bude vecou všetkých. Ak teda niektorá krajina nebude vedieť svoj vyčerpaný podiel pôžičky splatiť, musia zatiahnuť ostatní, čo sa však nepáči predovšetkým doterajších čistým prispievateľom do európskeho rozpočtu.

Takto ponímaný fond sa nechápe všade ako záchrana únie pred koronakrízou, ale ako záchrana v prospech dramaticky zadlženého Talianska, ktoré nikdy nesplatí doterajšie dlhy a nie to ešte ďalšie zo spomínaného fondu. Jeho odchod z EÚ ako tretej najväčšej ekonomiky by podľa všetkého znamenal nielen rozpad eurozóny, ale aj samotnej EÚ so všetkými dôsledkami pre doterajších členov. Pre poriadok veci si pripomeňme, že požičané peniaze sa majú zahraničným investorom splácať až po roku 2028 a dnes si nikto netrúfne povedať, ako sa bude globálna ekonomika v budúcnosti vyvíjať. Tento problém bude podľa všetkého neuralgickým bodom stretnutia vrcholových predstaviteľov členských štátov EÚ. Fond bude totiž vytvorený a peniaze prerozdeľované podľa vopred dohodnutých kritérií len za podmienky, že súhlasiť budú všetky členské krajiny únie. Na základe doterajších informácii by mali najviac peňazí dostať Taliansko, Španielsko a na prekvapenie viacerých aj Francúzsko, keďže sú krízou najviac postihnuté. Slovensko by malo dostať z fondu cca 8 miliárd eur.

Ako to napokon dopadne nebudeme špekulovať, keďže poniektoré štáty už za ponúkaným fondom vidia riziko presunutia viacerých právomocí od ich národných parlamentov do Bruselu, čo môže byť ďalší krôčik k budúcej federalizácii starého kontinentu. Terajšia recesia sa od predchádzajúcich dvoch odlišuje v tom, že lacných peňazí na medzibankovom trhu je dosť, problémom však môže byť ich včasné splatenie. Preto bude dôležité, aby nevyhnutné štrukturálne zmeny v ekonomike podporovali rast dopytu po tovaroch a službách a zodpovedali aj finančným možnostiach domácností, ktorých spotreba sa výrazným spôsobom podieľa už nielen na raste HDP, ale aj na príjmoch do verejných rozpočtov. Narastajúce dlhy by ale nemuseli byť problémom domácej ekonomiky v prípade, že jej HDP rastie rýchlejšie ako dlhy.

Znehodnotené vklady sporiteľov

Za terajších tlačením a ponukou obrovského množstva peňazí zo strany ECB sa podpísala aj koronavírusová pandémia. Ich objemy sa však stali podozrivými nemeckému súdu, ktorý svojím rozhodnutím spochybnil konanie ECB v tom, že jej program kvantitatívneho uvoľňovania nie je nič iné ako neproporcionálne zvýhodňovanie niektorých členov eurozóny, a tak požiadal nemeckú centrálnu banku Bundesbank, aby v nasledujúcich troch mesiacov zastavila nákup štátnych dlhopisov. ECB síce hovorí, že konať v tejto veci môže len Európsky súdny dvor a tak si treba na konečné dôsledky rozhodnutia nemeckého súdu počkať. Treba však súhlasiť s jej názorom, že okrem lacného vykupovania štátnych dlhopisov najviac zadlžených krajín eurozóny, boli úrokovou politikou ECB poškodení predovšetkým sporitelia, ktorých vklady sú úročené nižšou sadzbou, ako je terajšia inflačná sadzba, a tak sa ich peniaze doslova znehodnotili.

Autor je ekonóm.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár