„Nebudeme rozlišovať medzi stredným vekom dožitia mužov a žien, rozhodovať budú priemerné hodnoty v určených päťročných referenčných obdobiach,“ povedal bývalý štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian. Ešte pred voľbami v roku 2010 pritom Smer tvrdil, že tlak na zvyšovanie dôchodkového veku nie je taký silný, ako tvrdí pravica. Keď sa dostal do vlády „zmenil názor“.
Dožijem sa vôbec ako človek narodený v roku 1985 dôchodku? Pokračovanie faktorov, pre ktoré tomu tak nemusí byť.
- Bývanie je „Sofiinou voľbou“. Nájom? Hypotéku na 30 rokov? Bývať aj s manželkou pri rodičoch ďalších 10-15 rokov? Počkať až rodičia proste „odídu na druhý svet“? Nie, ak je to len trocha možné, tak žiadna hypotéka, úver, pôžička, nič. Niečo našetriť, požičať si od rodiny a kúpiť malý jednoizbový bytík. Následne v kľude splácať „svojim“. Takéto štastie má však málokto a akonáhle sa niekto zaviaže napr. na 20 až 30 rokov, tak je problém. Nemôže ostať nezamestnaný, je vydierateľný, vezme akúkoľvek prácu, pretože musí splácať nehnuteľnosť, v opačnom prípade o ňu príde a je úplný koniec – „ulica to rieši“. Pritom však preplatí minimálne 40% ceny, štátne zvýhodnenia úverov sú minimálne a majú prísne podmienky. Treba ich však „vychytať“, ak sa dá. Čo ak ešte vezmete auto na splátky, či nábytok, elektroniku? Už len splácať a splácať, stane sa z vás dlhový nevoľník. Kde sú byty pre mladých, pre rodiny, lacné nájmy? Na papieri. Kde je odkupovanie nehnuteľnosti platením nájmu (aj keby len čiastočné)? Ríša snov. A čo dom? Ešte podstatne drahší, naviac k nemu potrebujete pozemok a poriadne sa nadriete pri stavbe, teda ak ho chcete vôbec niekedy splatiť. Niet divu, že čoraz viac nás lákajú alternatívne domy z alternatívnych materiálov. Môžeme výrazne ušetriť, škoda však, že ešte nie su „vychytané“, treba pár rokov počkať a uskromniť sa. Luxus veľkých miestností a veľkých domov končí.
- Spôsob života. Všetko bezchybne a najlepšie hneď. Elektronika a informatizácia ponúkli obrovské možnosti, ktoré však boli zneužité. Súkromie takmer vymizlo. Programy, ktoré bežia na pozadí, čipovky, kamery, štenice, ukladanie každého dotazu vo vyhľadávači, každého spôsobu komunikácie, prelomenie šifier, zadné vrátka, zámerné chyby, atď. Ako sa môže cítiť človek, ktorý vie, že je neustále sledovaný a kedykoľvek si pre neho môžu prísť, ak začne byť pre systém trocha nepríjemný? Ako sa môže cítiť zamestnanec, ktorému je na minútu sledované koľko a čoho odrobil? Mnohí sa musia čipnúť, už aj keď idú na záchod. Stres na rozbitých preplnených cestách, v obchodoch predražených „šmejdov“ vám reže uši otrasná kakofónia a na ulici odchytávajú anketári, ochutnávači, sektári, cirkevníci, ale aj žobráci, veštice, alkoholici a iní „polazníci“. Ak aj máte ráno dobrú náladu, cestou v MHD vás pri pohľade na Zombie tváre veľmi rýchlo prejde. A sa objaví voľný čas, buď dávate do poriadku príbytok, robíte domáce práce, pomáhate, alebo sa staráte o decká. Oddychovať akoby sme už nevedeli. Proste vypnúť a relaxovať, meditovať. Je nám podsúvané a tlačené, že ide o neefektivitu a neproduktívnosť, zabitý čas. Počkať, počkať, keď človek uvažuje „nad životom“, tak sa má cítiť previnilo? Keď konečne môže zachytiť, čo sa to okolo neho vlastne deje, uvažovať nad zmyslom, významom, keď môže ísť do hĺbky? Výskumy dokazujú, že už aj rýchlo chodíme, takmer bežíme. Sledujeme si čas, ktorí vyhradíme rodine, priateľom, kamarátom. Stále sa hráme s mobilmi. Niet divu, že si mladí ľudia uženú infarkt, vyhoria, padajú od únavy. Valí sa to zo všetkých strán, až kým si sami nepoviete dosť. Dosť, svet sa nezrúti, žijem predsa svoj vlastný život! Začnete sa starať o zdravie, hlavne to psychické, usporiadate si veci tak, aby ste mohli žiť cieľavedomý život. Nájdete si čas na ľudí a ich problémy.
- Počasie. Nie je žiadnou novinkou, že je nestále, premenlivé, prebiehajú klimatické zmeny. Zatiaľ čo pár desaťročí dozadu bolo len zhruba 5 dní v roku toho povestného dusna, dnes je ich približne 25. Ľudia odpadávajú od vyčerpania. Ak sa mení tzv. biozáťaž, treba zmeniť aj štýl života. Treba dlhšie prestávky, siesty, upraviť pracovný čas, prostredie, zásobiť sa pitnou vodou, zmeniť pracovné vyťaženie, homeoffice, atď. Občas sa téma troška rozvíri v médiách, ale tam aj skončí. Čo nie je prikázané, to sa ignoruje, veď náklady, veď zisk. Na mnohých miestach chýba klimatizácia a robotníci sa paria pod kovovými strechami vo viac ako 40 stupňoch. Príplatky? Asi ťažko, žiadna kompenzácia, otrok niečo musí vydržať. Pri nestálom počasí sa aj ťažko plánuje dovolenka a pokazená dovolenka 5 dní z tých 20 až 25 dní ročne, ktoré sa využívajú „na chorobu a vybavovačky“, dokáže nahnevať. Naviac klimatizácia nie je ani lacná, ani zdravá a pri „komunistických“ bytovkách a domoch nikto s horúčavami moc nepočítal, ani so zateplením. Na jednej strane sa vrazia peniaze do zateplenia a na strane druhej sa zvýšia ceny, pretože sa znížil odber pre zateplenie? To nie je Kocúrkovo, to je Slovensko, to je trhový kapitalizmus. Kedysi nebol taký problém odviesť sa autom k rieke a poriadne „vyčiapať“. Dnes sú znečistené, ľudia sa na vás budú dívať ako na blázna a nebodaj vás niekto ešte aj pokutuje. Ochrana prírody doslova buzeruje. Všetci so sebou vláčia fľašky vody, za ktorú si platia. Minerálna, extra zdravá a super prírodná. To sú tí lepší z nás, horší so sebou ťahajú fľašky limonády. Vznikajú nám však aquaholici. Všetkého moc škodí.
- Umenie sa stalo úbohou zábavou. Často vulgárne, obscénne, lacné až primitívne. Množia sa výtvarné škrabanice, divadlo improvizačných kvázivtipných hlúpostí a kino už ani nehovoriac. Akčné „americké blbosti“ stále dominujú. Hudba vhodná tak pre spoločnosť materiálnej spotreby a sexu. Videohry o dynamike a akcii, bez príbehu a originality. Nedá sa na to dívať, nedá sa to počúvať, nedá sa to skoro už ani hrať. Maximálny zisk znamená minimálne náklady a šokujúcu náplň tak, aby prilákala masy. Inteligentný a poučný, nie to ešte morálny obsah si na seba nezarobí. Aspoň sú o tom presvedčení tvorcovia a distribútori, aj keď všetci vieme, že práve za taký si radi zaplatíme. Model podľa ktorého najviac zhltne distribútor, obchody, daň, právnici, reklama a samotným autorom ostanú odrobinky sám motivuje na nelegálne sťahovanie. Festivaly často propagujúce určité záujmy určitých skupín. Takmer všetko ako cez kopirák a bez obsahu a presahu. Beletria taktiež upadla, ešte sa drží, ale bojuje nerovný súboj. Kto chce niečo kvalitné, obráti sa smerom do minulosti, prípadne je extra prieberčivý. Naviac sa nám usadili v „umení“ dva veľké nešváry. Prvým je spoločné vydávanie produktov, keď k filmu, idú rýchlo spráskané videohry, komiks, hudba a reklamné predmety, hračky. Komplexné riešenie cez pol trhu. Druhým sú nekonečné remaky, prequely a pokračovania už dávno uzatvorených sérií. Túžba po zisku a neschopnosť čokoľvek vymyslieť, tak zbytočne ničí aj kvalitné kusy, ktoré sme mali radi. Čiže aký relax a osvieženie ducha? Televízne stanice pozerá len málokto, to by si skôr priložil pištoľ k hlave. Umenie má vplyv na psychiku a tá na kvalitu zdravia aj dĺžku života, to je preukázaný fakt. Chlieb a hry, ale nie je ani chlieb a už ani tie hry. Preto alternatíva, nekomerčné zameranie, old school, fanúšikovská tvorba, financovanie priamo spotrebiteľmi, atď. Ešte je z čoho.
- Neistota, príliš rýchle tempo zmien. Ľudia nie su prispôsobení a určení na tak výrazne a šialené zmeny, ktoré prebiehajú dnes a denne. To čo kedysi zabralo stáročia sa deje rádovo kratšie, v desaťročiach, dokonca rokoch. Politické zmeny, ekonomické, technologické, sociálne, atď. Zmeny legislatívy, zmeny na pracoviskách, zmeny v oboroch, atď. Pritom kam sa ženieme? Závod so sebou samými. Závod, ktorý nemôže mať víťaza a prehráme ho všetci. Technologické zastarávanie z nás ťahá peniaze a pľundruje planétu, sociálny darwiznimus dokáže predať amorálne ako liberálne a moderné. Čo je klasické je zlé, čo je staršie je zlé. Prečo? Lebo evolúcia, aj keď ide o úpadok a degeneráciu. Je problém súčasne brániť sa zmenám, ktoré nie su pozitívne, ale zároveň držať sa doby, aby sme jej rozumeli, dokázali v nej pôsobiť. Ako môžete robiť dlhodobé plány, keď sa všetko mení tak rýchlo? Bežné zákonito zlyhajú, treba vidieť do budúcnosti, odhadovať trendy. Kupované výrobky sú staré už ako ich dostanete do rúk. Holt systém vyžaduje neustály rast, inak skolabuje, tomu sa musí všetko prispôsobiť. Naučte sa nakupovať rozumne a nekupovať čo nepotrebujete. Naučte sa reklamovať pred dátumom spotreby, opravovať a modifikovať. Znova zbierať byliny na čaj, huby, šípky, lipu, atď. Využívať bazary, antikvariáty, trhy, zľavy, akcie, zahraničné e-shopy, požičiavať si, pomáhať si. Naučte sa robiť dynamické plány pri ktorých počítate s vývojom a je možných viac scenárov. Vytvorte si nejakú formu bázy, o ktorú sa môžete oprieť. Nemusíte mať všetko hneď. Treba vedieť pracovať s informáciami, nemusíte sledovať každú zmenu.
Ako vidíme nie je jednoduché dožiť sa dôchodku a ak sa nám to aj podarí, dostaneme ho vo výške ledva tak na základne potreby. Odkiaľ sa vôbec berie skalopevné presvedčenie, že priemerný vek bude ďalej neustále rásť? Sociálny darwinizmus v praxi. Najnovšie výskumy však dokazujú opak. Vek dožitia rástol, zastavil sa a dnes pomaličky klesá. Nemáme vojny, epidémie, živelné katastrofy, tak prečo klesá? Pre vyššie popísané faktory a mnohé ďalšie. A nemalo by byť znakom vyspelej spoločnosti, atribútom kvality života aj množstvo voľného času? Aj vek odchodu do dôchodku? Tak ako sa musí prispôsobiť finančný, politický, ekonomický systém, zmení sa automaticky aj dôchodkový systém. Ak bude každý dostávať povinné minimum, ak bude väčšinu práce obstarávať robotika, ľudstvo sa dostane zo šialenej nadspotreby, otázka dôchodkov sa stane bezpredmetná.
Čo dovtedy? Predčasný dôchodok nie je dobré riešenie. Môžete časť odrobiť a časť stráviť ako nezamestnaný, ale váš príjem výrazne poklesne a budete mať stále väčší problém zamestnať sa, tiež klesne aj dôchodok. Väčšina sa preto snaží nenápadne pofľakovať, tu však hrozí prepustenie. Samostatnosť? Komunitný život? Možné iba niekedy a pre niekoho, museli by ste sa mnohých vecí vzdať a tak či tak ide o únik. Práca v zahraničí? Len pre niekoho a len niekde, beztak budete druhoradým občanom. Situácia skutočne nie je ružová. Musíme zatlačiť na pílu poriadne a čo najskôr.