Teológ a odborník na bioetické aspekty vedeckého výskumu Dr. René Balák: Prečo sú vakcíny z pohľadu bioetiky kontroverzné?
(1. časť)
Dôverovať vedcom neznamená, že sa nebudeme pýtať na etický rozmer vedy. Obozretnosť v otázkach bezpečnosti vakcín a výskytu toxických nanočastíc v nich je namieste. Nemožno ignorovať historické poznanie, že najlepšou obranou pred chorobou je podpora prirodzenej imunity.
Pôsobíte v oblasti etiky a morálnej teológie a podstatná časť vášho vedeckého výskumu sa zameriava na bioetický rozmer v biomedicínskych vedách a v posledných rokoch na nové biotechnológie. Pre mnohých je bioetika neznámy pojem. Pre tých len stručne objasníme, že tento filozofický smer sa týka etických problémov v lekárskej praxi a výskume. Ergo, je to ďalšia z mnohých vedeckých disciplín, ktoré sa odborne venujú problematike nového typu vakcín. Ktorý z pohľadov na vakcínu v oblasti bioetiky podľa vás prevažuje?
V rámci odpovede parafrázujem z mojej monografie Mysterium Vitae – Život človeka v rukách človeka I, kde bioetiku definujem ako normatívnu vedu, ktorá prezentuje etické hodnotenie ľudských skutkov, ako aj zdôvodňuje i aplikuje etické normy vo vzťahu k ingerenciám rôzneho typu do ľudského života v hraničných situáciách, pri jeho začiatku (biogenéza), trvaní (bioterapia), ale i umieraní a smrti (tanatológia). Ďalej ako systematické štúdium morálnej dimenzie, ako časť morálnej filozofie skúmajúcej dôstojnosť a nedôstojnosť intervencií do ľudského života, špeciálne tých, ktoré sú spojené s praxou a rozvojom medicínskych a biologických vied, lebo sa opiera aj o ich dáta.
Čiže bioetika je časťou aplikovanej (špeciálnej) etiky, pričom aplikuje etické princípy všeobecnej etiky na oblasť rešpektovania ľudského života v bioetickom chápaní, ale súčasne je i parciálne špecifickou vedou, lebo používa špecifické metódy tzv. medicínskej etiky a normy, ktoré podľa niektorých odborných názorov nie je možné odvodiť z princípov všeobecnej etiky. Interdisciplinarita bioetiky spočíva v tom, že jednotlivé vedy, na ktorých poznatky je bioetika prirodzene odkázaná a odvoláva sa na ne, reflektujú problém ľudského života a zdravia v rámci svojho špecifického zorného uhla nazerania, čo je prirodzene potrebné rešpektovať. Ide však i o samotné oblasti bioetickej reflexie v rámci bioetiky, medzi ktoré patrí oblasť etických noriem, deontologický fundament a právna oblasť bioetickej reflexie v rámci ich vzájomnej väzby.
Z tohto dôvodu je bioetika i teoretickým štúdiom metafyziky etických noriem pre sféru bioetiky, súčasne je filozoficko-etickým štúdiom deontologického fundamentu, a teda i antropologickej koncepcie človeka pre sféru bioetiky, ale i systematickým štúdiom teórie právnej normy pre jej správnu aplikáciu vo sfére bioetiky. Teda bioetika je tou časťou špeciálnej filozofickej etiky, ktorá má sformulovať, ustanoviť, zdôvodniť a aplikovať morálne hodnotenia a normy, ktoré sú dôležité pre oblasť konania ľudských skutkov spočívajúcich v ingerenciách v hraničných situáciách počiatku ľudského života, jeho trvania a smrti (biogenéza, bioterapia, tanatológia), pričom bioetika sa považuje za autonómnu filozoficko-etickú disciplínu vo vzťahu k empirickým prírodovedným odborom….
AUTOR: Tibor Eliot Rostas
