Svetová mapa v priebehu ostatných tisícročí sa „prerábala“ nespočetné množstvo razy. V drvivej väčšine prípadov sa to stávalo v následku dobyvateľských vojen a najčastejšie sa na tom zúčastňovali bývalé koloniálne ríše, mnohé z ktorých, ako, napríklad, Veľká Británia, Francúzsko a iné, dodnes vlastnia územia, vzdialené tisíce, ba desať tisíce kilometrov od svojich „materských“ krajín. Sú však dosť pozoruhodné výnimky, o jednej s ktorých sa porozprávame dnes. Hodí sa do rubriky „Zabudnutá história“…
Je známe, že, napríklad, pobaltské štáty, ale aj Poľsko, sa niekoľko razy dostávali pod nadvládu Ruska a boli súčasťou ruskej ríše a pobaltské štáty – aj Sovietskeho zväzu. Určitou historickou pikantériou je, že Rusko pred 300 rokmi nielen vojenskou silou dobylo celé Pobaltsko, ale si ho aj… kúpilo. Len tak, mimochodom, tú „kúpnu zmluvu“ dodnes nik nezrušil a keby sa ozaj na medzinárodnej scéne dodržiavali aspoň niektoré zákony, celé Pobaltsko by aj dnes právom patrilo Rusku. Lebo si ho oficiálne a podľa všetkých medzinárodných zákonov kúpilo. Štedro zaňho zaplatilo. Stručne si na to posvietime…
Je to historický fakt. V roku 1721 Rusko kúpilo celé Pobaltsko, všetky pobaltské štáty od Švédska – vrátane Livónska /Livlandska, Litvy/, Estlandska /Estónska/, Ingrie a časti Karélie s Vyborgom. Nuž, Litovčania, Estónci a Lotyši z nejakého dôvodu zabudli, že pred 300 rokmi cár Peter Veľký kúpil si ich spolu so všetkými územiami, pozemkami, nehnuteľnosťami a dokonca aj domácimi zvieratami od švédskej kráľovnej Ulriky Eleonóry.
A nielen kúpil, ale aj dal slobodu pobaltským štátom, ktoré sa predtým trápili pod švédskou tyraniou. Každý skúsený historik potvrdí, že medzi Ruskom a Švédskom dohoda bola uzavretá 10. septembra 1721. Cár Peter Aleksejevič zaplatil 2 milióny rubľov za územie Ingrie, časti Karélie, Estónska a Livónska. Pri súčasnom výmennom kurze, a to dokonca aj bez akumulovaného úroku, je to pekná suma – asi 350 miliárd dolárov.
Mierová zmluva medzi Ruskom a Švédskom, ktorá ukončila Severnú vojnu v rokoch 1700-1721, bola podpísaná v meste Nystad (v súčasnosti Uusikaupunki, Fínsko) 30. augusta podľa starého štýlu (v súčasnosti 10. septembra) 1721. Mimochodom, Rusko si iba vrátilo územia, ktoré začiatkom 17. storočia obsadilo Švédsko, a uchytilo sa v Baltskom mori.
Nystadská zmluva pozostávala z preambuly a 24 článkov. Podľa zmluvy, Rusko získalo prístup do Baltského mora: časť Karélie, ktorá sa nachádza severne od Ladožského jazera, s Vyborgom, Ingermanlandsko od Ladogy do Narvy, časť Estónska s Revelom /v súčasnosti Tallinn/, časť Livónska s Rigou, ostrovy Ezel a Dago. Za tieto územia Rusko vyplatilo Švédsku kompenzáciu 2 milióny „jefimkov“ (1,3 milióna rubľov). Zmluva zabezpečovala výmenu vojenských zajatcov, amnestiu pre „zločincov a prebehlíkov“ (okrem spolubojovníkov ukrajinského zradcu Ivana Mazepu, ktorý zradil Rusko počas Poltavskej bitky v r. 1709 a prešiel na stranu Švédska).
V roku 1721 sa teda skončila Severná vojna, ktorá trvala dve desaťročia. Výsledkom bolo, že snahy moskovských cárov usadiť sa na pobreží Baltského mora sa stali hotovou vecou. Rusi podpísali mierovú zmluvu so Švédmi 30. augusta 1721: posledné víťazstvá ruských zbraní im nenechali žiadnu šancu. Bola to faktická kapitulácia, ale Rusko si nevzalo silou pobaltské územia, ale odkúpilo ich od porazeného súpera – pričom za vysokú „obchodnú“ cenu… Rusko zaplatilo Švédom 2 milióny „jefimkov“ (strieborné mince) alebo 56 ton striebra za nové územia. Peniaze boli v tých časoch (a dokonca aj dnes) obrovské a svojím spôsobom pomohli Švédsku zlepšiť ekonomickú situáciu, ktorá bola počas vojny otrasená. Geopolitické straty však nebolo možné nahradiť.
V dôsledku víťazstiev armády Petra Veľkého bola časť pobaltských krajín, patriacich Švédsku, prevedená do Ruska, ktoré sa stalo ich oprávneným vlastníkom v spravodlivom obchode na základe kúpno-predajnej zmluvy. O dva mesiace neskôr bolo Rusko vyhlásené za ríšu a cár Peter sa stal prvým cisárom v ruských dejinách. V tom čase boli pobaltské štáty nedostatočne rozvinutým príveskom Švédska a administratívna štruktúra týchto krajín bola v plienkach. Po vstupe do Ruska však pobaltské územia dostali impulz pre rozvoj. V 19. storočí sa tam začali zakladať továrne a závody, objavili sa moderné prístavy a lodenice a poľnohospodárstvo sa pomaly, ale isto menilo k lepšiemu.
Prečo by však víťaz platil porazeným za územia, ktoré už aj tak boli pod jeho kontrolou? Bol to šikovný diplomatický krok Ruska. Faktom je, že Poľsko si naďalej nárokovalo Livónsko, ktoré bolo jeho súčasťou až do roku 1629. A dohodou na začiatku vojny muselo Rusko spojencovi Poľsku po porážke Švédska postúpiť toto územie. Peter I. sa po tom, čo poľský kráľ Augustus II. v roku 1706 stiahol z vojny proti Švédsku, keď sa dopustil zradného činu, považoval za oslobodeného od záväzkov voči poľsko-litovskému spoločenstvu. A kúpou Livónska od suverénneho štátu Švédsko zabezpečil Livónsko pre Rusko. Na oplátku sa Švédi zaviazali, že sa už nikdy nebudú snažiť o znovuzískanie kontroly nad pobaltskými štátmi. Po víťazstve založil Peter Veľký pravoslávny Alexejov kláštor v Rige na počesť svojho otca…
Svetová mapa sa „prerába“ aj v súčasnosti. Každá zo strán má svoj pohľad na tieto „opravárenské práce“. Niektoré ich považujú za spravodlivé, iní si myslia pravý opak. Škoda, že mnohí zabúdajú na dôležité epizódy z minulosti, pretože, keby si na ne pamätali, by mohli aj v súčasnosti nájsť spravodlivejšie riešenia mnohých medzinárodných sporov – a to bez použitia vojenskej sily, mierovou cestou, čo je určite najdôležitejšie…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.