Preteky, v ktorých hlavnou cenou je prezidentské kreslo: pýcha a predsudky, prievan v hlavách a politické jasličky

Tagged With: , , , , Add Comment

Odhrmelo, odhrkotalo, odrachotalo prvé kolo prezidentských volieb. Slniečkari, liberáli a spol. oslavujú víťazstvo, národniari sú v smútku, ľavičiari a pravičiari pracujú s kalkulačkami, snažia sa si vypočítať, koľko percent voličov sa prikloní na stranu jedného alebo druhého finalistu 30. marca a kto sa usalaší v poriadne prepotenom kresle súčasného prezidenta. Všetci majú istotu, že istotu ešte nemá nik…

Pokúsime sa úplne krátko zhodnotiť výsledky volieb a hlavne predvolebných manipulácií a nahliadnuť takmer o týždeň do budúcnosti, neopakujúc to, čo už uvádzali iní komentátori. A pozor! Niektorí čitatelia nielen zle čítajú medzi riadkami, ale aj samotné riadky článkov. Preto vopred upozorňujem našich veľavážených čitateľov: tento článok bude napísaný s úplnou chladnokrvnosťou a pokojom. Ak sa niekomu náhodou zdá, že sa v článku objavia nejaké emócie alebo pocity, nech vie, že sa mu to iba zdalo. Vynasnažím sa písať pokojne, rozvážne a bez emócií – skrátka, psí čumák, studené párky…

Do finále sa dostala dvojica programovo (ale nie povahovo a profesionálne) veľmi blízkych kandidátov. Pár dní pred voľbami bolo fakticky vymaľované. Tí občania, ktorí vedeli počítať do troch, presne vedeli, kto pôjde do finále. Podľa očakávania Marián Kotleba neodstúpil a postrčil do finále Maroša Šefčoviča. Bez pochyby, keby iba časť voličov Kotlebu volila Harabina (tých z nich, ktorí by možno volili Šefčoviča a dupľom Čaputovú, by sme spočítali na prstoch oboch rúk), o týždeň by sme boli svedkami súboja Čaputová – Harabin.

Takže namiesto napínavého súboja dvoch tímov – slniečkarskeho a národniarskeho, 30. marca budeme sledovať zápas takmer „spoluhráčov“: programy Čaputovej a Šefčoviča sa prakticky neodlišujú a vlastne konať počas prezidentského obdobia budú takmer rovnako – v súlade s nariadeniami washingtonsko-natovsko-bruselského zlepenca. Menší rozdiel je, samozrejme, v tom, že Ševčovič nebude tak aktívne presadzovať záujmy NATO, prítomnosť amerických vojsk a základní na území Slovenska a pod. Takže v jeho prípade dá sa očakávať, že minimálne sa pokúsi o to, aby v Európe a konkrétne na území Slovenska nevznikol (len tak, čisto náhodne…) vojenský konflikt. Nuž, aspoň niečo…

Tiež, ako skúsený a — čo je dôležité v prípade tých istých predstaviteľov washingtonsko-natovsko-bruselského zlepenca — veľmi dobre známy a vážený politik, môže si občas dovoliť mať aspoň trochu iný názor, ako niekde vo Washingtone, Bruseli, Paríži, Berlíne a pod. Môže vysloviť aspoň čiastočne odlišný názor, ktorý bude vyhovovať záujmom Slovenska.

V prípade Zuzany Čaputovej sa niečo podobné, prirodzene, nemôže stať ani náhodou, ani trochu, nikdy. Teda ako mladá, agresívna, odvážna, moderná politička Čaputová určite občas môže nesúhlasiť s mienkou „šéfov a poradcov“, ale to sa nebude týkať žiadnych dôležitých vecí. Postaviť sa proti dokáže iba v takých „zásadných“ otázkach, napríklad, ako vymaľovať tabule na pezinskej skládke – namodro alebo nazeleno. Ale nič viac…

Koho chcú mať za slovenského prezidenta niekde vo Washingtone, Berlíne, Bruseli a pod.? Na jednej strane niet čo riešiť: Šefčovič je známy, skúsený, populárny a vážený politik na oboch stranách oceánu. Na druhej strane je tu absolútne neskúsená a ambiciózna politička, ktorou bude ľahko manipulovať a bude poslúchať od „a“ do „ z“. Zaujímavá dilema pre politikov a „poradcov“ vo Washingtone, Bruseli, Berlíne, Paríži a pod., však?

Koho by chceli mať Slováci? Poviem to na príkladoch. Aký rozdiel je medzi Andrejom Kiskom a Petrom Porošenkom? Prakticky žiaden, iba ten, že prvý sedí v Bratislave a druhý v Kyjeve. Aký rozdiel by bol medzi Čaputovou a Gribauskaiteovou? Tiež žiaden. Prvá by sedela v Bratislave a druhá je vo Vilniuse. Chcú naši voliči mať slovenskú Gribauskaiteovú? Nuž čo, blondínu za prezidenta sme tu ešte nemali. Keď mnohým ide iba o to… Čo povedať…

Aj keď je zbytočné nariekať nad rozliatym mliekom, predsa aspoň stručne spomeniem nedávnu minulosť a to z jediného dôvodu: pretože zásadne ovplyvní budúcnosť. Veď fakticky všetky otázky ohľadom priebehu volieb sú v podstate jasné. Niektorí ľudia doposiaľ nevedia pochopiť iba jednu vec: čo vlastne vyviedol Kotleba a prečo? Dokonca začali kolovať chýry, že takýmto spôsobom úmyselne chcel poškodiť Harabina a poslať do finále Ševčoviča. Prečo? Pretože údajne už jedným okom sa pozerá dopredu: predsa o rok sa budú konať parlamentné voľby. A čo keď bude možnosť zostaviť vládu v koalícii so SMER-om?

Na Slovensku je všetko možné. Kto by pár dní pred minulými voľbami povedal, že sa spoja „Maďari“ a národniari a pôjdu do vlády so SMER-om? Na margo špekulácií, že Kotleba nahral na smeč „smerákovi“ Šefčovičovi, si myslím, že sú to ozaj iba špekulácie. Po prvé, Kotleba ešte určite nezostavuje kombinácie ohľadom výsledku volieb, ktoré budú až o rok, a po druhé, predsedovi Nášho Slovenska bolo určite totálne jedno, kto sa dostane do finále – Harabin alebo Šefčovič. Prečo? Pokúsim sa to vysvetliť.

Marián Kotleba odmietol všetky predvolebné hry, šachy a matematické vzorce a ako veľká hrdá loď sebavedome prekonával slané oceánske vlny na ceste k víťazstvu. Ako si dobre pamätáme z histórie, Titanik tiež bola veľká hrdá loď, prekonávala oceánske vlny a jej posádka bola skúsená a sebavedomá… Nuž, aj výsledok v oboch prípadoch bol rovnaký…

Tesne pred voľbami národniarski analytici poukazovali na to, že, ak Kotleba odstúpi, bude vlastne hrdina, pretože v prípade víťazstva Harabina aj on sa stane skutočným víťazom. Ale aj v prípade prehry Harabina by bol predsa hrdina, pretože svoje záujmy a vlastné ego podradil záujmom štátu, jeho ľudu, národniarskej idee a urobil všetko v prospech ľudí tejto krajiny. Nestalo sa. Kotleba radšej išiel narážať baranidlom do ľadovca. Ukázal slovenskému ľudu, že je chlap, je tvrďas, je rozhodný a neoblomný, ale nepresvedčil o svojej inteligencii a múdrosti.

Sklamal mnohých národniarov – aj vo vlastných radoch. Určite stratil časť priaznivcov a budúcich voličov. Nebudem sa hrať na Nostradama. Nebudem predpovedať, koľko percent zozbiera Kotleba o rok v parlamentných voľbách – 8 – 10 – 15 percent? V každom prípade si môže byť istý, že o rok by ich bolo o dobrých pár percent viac, ale niektorí voliči sa od neho odvrátia, pretože sa zachoval, ako… no veď vy presne viete, ako…

Bezpochyby sa Kotleba za tie roky poučil a zmenil. Počas televíznych debát sa snaží správať inteligentne, argumentuje, na rozdiel od mnohých politikov, zachováva pokoj a rozvahu. Je to úplne iný Kotleba, ako pred niekoľkými rokmi. Ale niekde v kútiku duše, v súlade so svojou povahou, zostal ten istý – veľký Narcis, malý slovenský Napoleon. Bezpochyby chce urobiť niečo pre túto krajinu, pre tento národ, ale nezabúda ani na seba. Človek si mimovoľne spomenie na slávnu anglickú klasiku – „Pýcha a predsudky“. Je to aj o našich politikoch.

Máme tu stranu „Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko“. A keby v názve strany nebolo jeho priezvisko, nevedeli by sme, kto je predsedom strany a akú politiku preferuje? To by sa naši voliči nasmiali: Fico – SMER – Sociálna demokracia, Bugár – Most – Híd, Danko – Slovenská národná strana, Sulík – Sloboda a solidarita, Matovič – Obyčajní ľudia a pod. Prečo iných politikov nenapadlo vtesnať do názvu svojej strany vlastné meno? Máme tu viac Narcisov, ale „Napoleon“ je asi iba jeden. Nuž, pýcha a predsudky…

Preto poriadny prievan v hlavách mnohých slovenských voličov a pýcha a predsudky niektorých politikov zapríčinili to, že o týždeň Slováci si budú musieť vybrať medzi „čistokrvnou“ slniečkarskou kandidátkou a 98-percentným slniečkarskym kandidátom. Jaj, bude to ťažká úloha… Mnohí z nevoličov Čaputovej a Šefčoviča vyhlásili, že voliť už nepôjdu, lebo niet koho. Viacerí sa však upokojili, hlavy vychladli a väčšina predsa pôjde voliť. Je to taká naša milá slovenská tradícia: vždy volíme menšie zlo… Ľudia sú znechutení, nadávajú. Priatelia, nadávajme sami na seba – koho sme zvolili: kto je na víne, ak nie my?

Hrdý, chlapský a neoblomný Kotleba dokázal iba dve veci. Po prvé, keďže pohŕda parlamentnou matematikou a berie ohľad iba na seba, a nie na ostatných, jeho koaličný potenciál značne scvrkne – ako aj priazeň voličov. Po druhé, keďže sa mu nechce rozmýšľať, kalkulovať a vlastne nevie počítať ani do troch (do finále postupujú iba dvaja), znamená to, že ešte nie je zrelý, aby nastúpil do politickej základnej školy (veď ešte nevie počítať), zatiaľ patrí iba do politických jasličiek…

Sklamaná polovica Slovenska uvažuje, či pôjde o týždeň voliť. Ale čo to znamená – „už je to jedno“, „už to nemá zmysel“, „už je to o ničom“ a pod.? Nezmysly. Nikdy nie je jedno, vždy je zmysel, vždy je o čo. Zbytočne nariekať nad rozliatym mliekom. Ale konať treba vždy. Konať v závislosti od momentálnej dnešnej situácie – s prihliadnutím na budúcnosť. Ten, kto zostal bokom, potom nemá žiadne – ani morálne právo nadávať, „koho ste zvolili?!“

Nezúčastnil sa, nebol, nekonal – potom nenadávaj, nekritizuj, nenariekaj: sadni si do kúta, potichu popíjaj kávičku alebo pivečko a čuš… Všetko zlo na svete je práve kvôli tomu, že väčšina dobrých, múdrych, schopných ľudí nekoná, ticho sedí v kúte alebo nadáva. Ak môžeš voliť múdreho a schopného – prečo si ho nevolil? Ak máme na výber nejakých dvoch kandidátov a obaja ti nevoňajú – voľ to menšie zlo. Ak bude situácia, že nemáš na výber a na kandidátke máš desať debilov – voľ toho najmenšieho. V každom prípade urobíš dobre pre seba, svoju rodinu, priateľov a pre túto krajinu. Zostaneš bokom – ublížiš všetkým, aj sebe. Rozmýšľaj…

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Andrej Borovský

Pridaj komentár

  & Časopis