Začiatok terajšej inflačnej vlny je spojený s finančnou krízou na druhej strane Atlantiku, ktorú ale centrálne banky „liečili“ nízkymi úrokovými sadzbami, v niektorých prípadoch až na nulu, či dokonca do záporných hodnôt, keďže dovtedajšie tlačenie obrovskej masy peňazí nepomáhalo. Výsledkom tejto menovej politiky bolo a je, že hospodársky rast je závislý viac od nízkych úrokov a narastajúcej emisie lacných štátnych dlhopisov, ako od zvyšovania produktivity práce. Na tento mechanizmus si zvykli predovšetkým v južných štátoch eurozóny a tak sa nemôžeme čudovať, že tieto štáty sú dnes na starom kontinente najviac zadlžené. A preto sú jednou z príčin, prečo terajšia prezidenta ECB Christine Lagardová neustále otáľa so zvyšovaním úrokov, ktoré by tak najviac zadlžené štáty v eurozóne mohli v prípad nesplácania dlhov dostať do platobnej neschopnosti. Samozrejme, že mohli by sme aj špekulovať, keďže podriadený bankový sektor „zarába“ na akýchkoľvek úveroch, čo je dôvod, aby centrálna banka nízkymi úrokmi motivovala domácnosti a firmy, aby si viac požičiavali, keďže banky majú potom vyšší zisk.
Úroky neprekonajú mieru inflácie
Terajší vysoký nárast inflácie je príčinou, že domácnostiam kúpyschopnosť klesá, keďže pri rovnakej mzde si môžu dovoliť kúpiť stále menej a tiež sa jej znehodnocujú peniaze na bankových vkladoch, na ktorých majú väčšinu svojich úspor. Čo je dôvodom inflácie sa vie, predovšetkým terajšie náklady na energie, bez ktorých sa dnes nič nepohne, čo platí aj pri potravinách. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že nízke úroky pomáhajú na kratšie obdobie ekonomiku stabilizovať, ale z dlhodobého hľadiska spôsobujú rast inflácie, o čom sme sa mohli aj my doma presvedčiť. V poslednom období sa čoraz viac hovorí, že aj ECB bude zvyšovať svoju úrokovú sadzbu predovšetkým z dôvodu, že to robí americká centrálna banka, čoho dôsledkom sa zvyšuje hodnota dolára voči euru. Tým dochádza k predražovaniu dovozov takmer všetkého a tak budeme zvedaví k čomu napokon ECB dá prednosť, či bude zachraňovať už spomínané zadlžené južné krídlo eurozóny, alebo infláciu. Podľa vyjadrenia hlavného ekonóma ECB, sa nedá počítať so sprísňovaním menovej politiky skôr ako v októbri, čo však neznamená že úroková sadzba bude vyššia ako jej dvojpercentné inflačné cieľové pásmo.
Európska komisia viac míňa ako šetrí
Budúca menová politika ECB týkajúca sa zvyšovania úrokov bude závisieť od toho, ako sa spomínanému južnému krídlu eurozóny podarí znižovať ich dlhy. Podľa toho ako sa EÚ hotuje rozbehnúť už dávno avizovaný projekt zelenej ekonomiky a tiež financovanie projektov z fondu obnovy, čo veru na pokles dlhov nevyzerá a treba povedať, že skôr opačne. Ak teda vrcholové inštitúcie únie nepochopia, že najprv treba šetriť a potom investovať, sa nám môže stať, že v inflácii sa bude pokračovať a potom bude už len krok k tomu, že účastníci trhu prestanú dôverovať terajším fiat peniazom a tak možno začnú aj poškuľovať k trebárs dnes tak podceňovaným digitálnym menám.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.