Informáciu, že v dôsledku konfliktu na východe Ukrajiny a ekonomických sankcií sa najväčší ruský bankový gigant Sberbank rozhodol zbaviť časti svojich aktív v strednej Európe, priniesli médiá už vo februári 2015. Podľa českého portálu Lidovky.cz sa mal ich plánovaný rozpredaj dotknúť aj pobočiek v SR a Maďarsku. Záujem vtedy údajne prejavili Penta (vlastník Prima banky), J&T Banka (vlastník Poštovej banky), Unicredit Bank a maďarská OTP banka, čo ale ich hovorcovia ani nepotvrdili, ani nevyvrátili.
Sberbank, ktorej materskou spoločnosťou je Sberbank Rusko so sídlom v Moskve, vstúpila na slovenský trh v roku 2012 nákupom rakúskej Volksbanky (vrátane jej dcérskej Ľudovej banky na Slovensku) za 505 miliónov eur. Predajom niektorých aktív na menej významných trhoch by si podľa odborníkov zvýšila likviditu a spomalila pokles ekonomických ukazovateľov, ktorý zaznamenala kvôli sankciám, prepadu cien ropy i zemného plynu a záujmu inštitucionálnych investorov o nákupy jej akcií za posledný kvartál 2014.
Ekonóm Bačišin v uskutočnenie transakcie neverí
Sberbank Europe AG, majoritný akcionár Sberbank Slovensko so sídlom vo Viedni, vraj počas minulého roka prišla o vklady, v ktorých mali veľký podiel inštitucionálni investori, v hodnote približne 400 miliónov eur. Preto sa rozhodla „budovať profitabilnú, samofinancovateľnú a modernú bankovú skupinu“.
Sergej Gorkov, podpredseda predstavenstva celej skupiny, však ubezpečil, že v Česku, ktoré považuje v regióne za kľúčové, Sberbank určite zostane. Len za prvý polrok 2015 tam mala o tretinu viac klientov než koncom vlaňajška, čo je vskutku závratné tempo. V prestížnom projekte Najlepšia banka sa už tretí raz za sebou umiestnila na stupni víťazov v kategórii Klientsky najprívetivejšia banka 2015. Na trhoch, kde je jej podiel nepatrný, nemá podľa Gorkova zmysel ďalej zostávať, lebo by musela ísť do akvizícií.
Podľa ekonóma a profesora bratislavskej Paneurópskej vysokej školy Vladimíra Bačišina sa však Sberbank uviedla na Slovensku veľmi dobre, na tunajšie meradlo si vybudovala veľký – až stotisícový okruh klientov a je ťažké si predstaviť, že sa nájde vhodný kupujúci. „Procedúra s predajom je podľa môjho názoru testovaním ceny – kto a koľko by mohol za Sberbank ponúknuť. Lacno ju nepredajú a veľké peniaze nikto nemá,“ domnieva sa Bačišin, ktorý v uskutočnenie transakcie veľmi neverí. Potvrdil to v rozhovore pre portál Sputniknews.
Uznávaný ekonóm je presvedčený, že Sberbank Slovensko má všetky predpoklady, aby pokračovala v úspešnom fungovaní v krajine, hoci zvýšiť svoj význam nemôže bez veľkých investícií, ktoré teraz, v podmienkach sankčnej hystérie, „rodič“ nemá. Nálada v slovenskom podnikateľskom prostredí je ruskému trhu naklonená. Viaceré domáce firmy hľadajú spôsoby, ako oň napriek všeobecnej sankčnej politike Bruselu, ktorej sa musia podriaďovať, neprísť a nestratiť cesty odbytu pre svoje tovary a služby. Je im jasné, že keď na tomto obrovskom a perspektívnom trhu pozíciu raz stratia, druhý raz ju už nezískajú. Vedenie krajiny sa im snaží v tomto úsilí pomáhať.
Slovenská dcéra sa sankčnému kladivu vyhla
Podľa analytikov-ideológov plánovala „Rusmi ovládaná Sberbank“ využiť nový finančný dom na „podporu ruského vplyvu v krajinách bývalého ZSSR“. Na Slovensku mala napomáhať obchodu domácich firiem s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou, ako aj ich expanzii na trhy krajín združených v Spoločenstve nezávislých štátov. Ešte v roku 2013 patrilo medzi jej priority aj posilnenie svojho trhového podielu prostredníctvom kúpy niektorého z väčších slovenských bankových domov.
Zavedenie sankcií voči Rusku a zaradenie Sberbank na sankčný zoznam USA tieto zámery stoplo a jej rastové ambície zastavilo. V praxi to znamená, že americké firmy ani jednotlivci jej nesmú poskytovať úvery s dlhšou než 30-dennou splatnosťou, čo finančný dom odrezalo od prístupu k dolárom, ktoré sú nevyhnutné na nákup vyspelých západných technológií.
Keďže však Sberbank Slovensko je oficiálne dcérska spoločnosť rakúskej Sberbank Europe AG a súčasne slovenský subjekt, rakúsky aj slovenský premiér túto skutočnosť využili tak, aby sa jej kladivo sankcií nedotklo. Vklady aj úvery tejto kreditnej organizácie sú teda pre občanov či podnikateľov zabezpečené a nikto nemôže proti tomu nič namietať.
Nanútením svojej sankčnej politiky vstúpila politická reprezentácia USA a štátov EÚ násilným a nezákonným spôsobom do medzinárodného podnikateľského prostredia a pošliapala jeho slobodu. Oficiálnym dôvodom mala byť údajná „anexia Krymu“ a „podpora proruských separatistov“ na východe Ukrajiny. Skutočným prekazenie sľubne rastúcej ekonomickej spolupráce medzi krajinami EÚ a Ruskom. Treba už len poznamenať, že tento v pozadí zosnovaný nekalý zámer sa úspešne naplnil: víťazom nie je ani Rusko, ani Európa, ale Spojené štáty americké.
Nejasnosti okolo predaja pretrvávajú
Podľa nepotvrdenej ani neoverenej informácie denníka Pravda z augusta sa majiteľom Sberbank Slovensko možno stane slovenská dcéra belgickej finančnej skupiny KBC Group – ČSOB banka. Prípadnou akvizíciou by získala pozíciu tretej najsilnejšej banky na slovenskom finančnom trhu, pokiaľ ide o segment predaja top ziskových úverov na nehnuteľnosti. Kúpou Sberbank Slovensko by sa podľa výkonného riaditeľa spoločnosti Finančný Kompas Maroša Ovčarika ČSOB banke podaril skokový nárast, ktorý sa predajom úverov dosahuje ťažšie, než kúpou konkurencie, čím by vypálila rybník silným finančným žralokom, ako sú Penta a J&T.
Manažér firemnej komunikácie a hovorca Sberbank Slovensko Jakub Mendel redakcii Zem&Vek potvrdil, že špekulácie o predaji banky evidujú. Obmedzil sa však iba na oficiálne vyhlásenie: „Skupina Sberbank zdokonaľuje svoj biznis model v Európe. Vo všeobecnosti platí, že k prípadnej kúpe či predaju aktív sa skupina vyjadruje až po uzavretí dohody.“ Keďže tak predávajúci, ako i záujemcovia o prípadnú kúpu sú naďalej skúpi na slovo, nejasnosti, tajnosti a dohady okolo predaja Sberbank Slovensko pretrvávajú.
Konečné rozhodnutie, z ktorých trhov sa Sberbank nakoniec stiahne, malo pritom padnúť už niekedy v polovici tohto roka. Napriek pretrvávajúcemu záujmu o stredoeurópsky bankový sektor sa však finančníci od verejného komentovania špekulácií na finančnom trhu takticky dištancujú. Aby si totiž ponuku na akvizíciu vyhodnotili pozitívne, musí byť okrem finančnej výhodnosti kompatibilná s ich stratégiou.
Sberbank Slovensko, a. s. – základné údaje (SR)
Materská spoločnosť: Sberbank Rusko (Moskva)
Majoritný akcionár: Sberbank Europe AG (Viedeň)
Počet pobočiek: 43
Počet klientov: vyše 100-tisíc
Celkový objem aktív: 2 mld. €
Podiel na operáciách bankového trhu: 4 %
Cieľová kategória biznisu: malý a stredný