Súčasný svet je poznačený celým radom negatívnych udalostí počnúc covidom a končiac rusko-ukrajinským konfliktom, ktoré aj politici pokladajú za príčinu všetkého, čo sa väčšine z nás nepáči. Koľko sa na tom všetkom podieľala menová politika ECB a fiškálna politika vlády, radšej netreba mlčať a v záujme neopakovania sa rovnakých chýb, treba o nich hovoriť. Začnime teda centrálnou bankou, ktorá po finančnej kríze 2008 sa rozhodla naštartovať ekonomiku metódou kvantitatívneho uvoľňovania, čo nie je nič iné ako tlačenie obrovského množstva lacných peňazí, ktorými sa vykupovali emitované štátne dlhopisy zadlžených národných ekonomík, za nízky úrok. Dôsledok? Zadlženosť nielen štátov, ale aj firiem a domácností, ktorá je podľa názoru ekonomických analytikov nesplatiteľná a čo je horšie stále sa zvyšuje. O potrebe konsolidácii verejných financií sa síce hovorí len pred parlamentnými voľbami tak, aby protagonisti nestratili voličské hlasy s čím máme svoje skúsenosti.
Inflácia zvyšuje riziko energetickej chudoby
Lacné peniaze boli jednou z príčin prečo sa ceny bývania zvýšili o niekoľko desiatok percent. Kupujúcich totiž nezaujímala cena bytu, ale výška úroku, čo predovšetkým platilo pre tých čo byt kupovali nie na vlastné bývanie ale na podnikanie. Výška mesačného prenájmu bola totiž vyššia ako mesačná splátka hypotéky a tak možno až tretina bytov sa kupovala z tohto dôvodu za hypotéky a vlastné peniaze, za účelom investičného podnikania ktorých narastajúci dopyt bol hlavnou príčinou, prečo sa ceny bývania za posledné roky tak zvýšili. Lacné peniaze ovplyvnili aj výnosy cenných papierov, čo malo vplyv na narastajúcu príjmovú polarizáciu spoločnosti. Keď počas opakovaných lockdownov nebolo kde peniaze míňať, došlo aj k nárastu úspor, ktoré sa počas nasledujúceho roka z dôvodu nárastu inflácie výrazne znížili. Aký to bude mať vplyv na prípadný nárast chudoby si počkajme po zverejnení údajov od Eurostatu. Vo všeobecnosti však platí, že domácnosti nemajú dostatočné úspory na vykrytie negatívnych dopadov inflácie, čoho dôkazom je, že podiel domácej spotreby na HDP klesá. Pandémia a všetky nasledujúce krízy nám potvrdili, že pre stabilitu medzinárodných vzťahov je dôležitá energetická bezpečnosť, keďže riziko energetickej chudoby pri narastajúcej inflácii stále ostáva.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.