Čo bolo skôr, či koronavírusová pandémia, alebo rozhodnutie Európskej komisie urobiť zo starého kontinentu zelenú krajinu je v podstate jedno, keďže obe tieto udalosti sa najviac podieľali na terajšom raste cien energií a teda aj zvyšovania takmer všetkého. Či nás prekvapuje, že na učebnicové poznatky nárastu inflácie a zvyšovania úrokovej sadzby rozdielne reaguje Česká národná banka a ECB, sa nepýtame, skôr nás bude zaujímať výsledok. ECB nám určite nepovie, prečo je tak veľký inflačný rozptyl medzi Francúzskom 3 percentá, Slovenskom 7,5 a tiež Litvou viac ako 11 percent. Musela by totiž priznať, že jej menová politika skôr pozerá nielen na potreby tých najväčších ekonomík, ale aj na mieru zadlženosti, čo pre južné štáty eurozóny veru nevyzerá dobre. Všetci vieme, že v tomto roku sa úroky nebudú zvyšovať, leda sa tak znížia objemy tlačených euro bankoviek. Po dočasnosti inflácie prišla ECB s novým dôvodom, ktorým je dovoz inflácie zo zahraničia a tak čakáme, aký dôvod bude ďalší. Má niekto radosť aj s dnešnou mierou inflácie, nemusíme dlho špekulovať ? Najväčšie verejné rozpočty, keďže pri terajšej sa výrazne viac znižujú deficity verejných rozpočtov, čo všetky vlády určite poteší.
Politické nešváry ponechať bokom
Čo teda urobiť preto, aby ceny energií už začali postupne klesať? Uvidíme ako budú na taxonómiu reagovať investori fosílnych palív, či naštartujú objavovanie ich nových ložísk, koľko sa bude stavať nových atómových elektrárni, ako sa aj vyrieši terajší Rusko-americký konflikt na Ukrajine, ktorý blokuje uvedenie podmorského plynovodu do prevádzky, na financovaní ktorého sa podieľali aj iné ako ruské firmy a takto by sme mohli pokračovať. Ak sa tieto prekážky nepodarí čo najskôr odstrániť, bude na starom kontinente zle- nedobre, asi najhoršie od 2. svetovej vojny. Dôvod? Choroby nebude mať kto liečiť, dlžoby nebude mať kto splácať, namiesto uhlíkovej neutrality z obnoviteľných zdrojov budú všade len komíny, aby sme si mali čím posvietiť a zakúriť. Spoločná euro mena nebude mať čo integrovať a keďže týmito negatívnymi dôsledkami skôr strašíme, mali by si svetoví lídri či už v rámci G7, G20 či Medzinárodného menového fondu, ale aj ďalších medzinárodných inštitúciu spolu sadnúť s cieľom, aby čo najskôr vyriešili spomínané politické prekáračky.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.