Príklad búrskych vojen odhaľuje šablónu skrytej hierarchie

Tagged With: , , , Add Comment

Realita toho, čo kedysi vyvolalo búrske vojny a kto za nimi stál, nebola nikdy príliš skrytá. Cecil Rhodes vyprovokoval konflikt vyslaním 500 ťažko ozbrojených britských žoldnierov do Juhoafrickej republiky (tento nájazd vstúpil do histórie ako Jameson Raid), aby spustil nespokojnosť a rebéliu britských osadníkov a tamojších obchodníkov proti búrskej vláde. Búri žoldniersky oddiel obkľúčili, prinútili ku kapitulácii a ponížili Rhodesa i britskú stranu. Rhodes vedel, že postačí táto „nevinná“ provokácia. Vhodným nástrojom bolo pár stoviek mužov, ktorí nemali šancu územie dobyť, ale mali šancu odštartovať povstanie poníženej strany a zároveň popudiť búrsku vládu k represiám proti britskej menšine.

Rhodes potom mohol využiť svoj vrelý vzťah s britskou tlačou a búrske útoky na britských osadníkov neustále recyklovať v snahe presvedčiť verejnosť, aby žiadala vládu o vyslanie reálnej armády, aby „prekliatym Búrom dali lekciu“ za to, že položili ruku na britských občanov.

Práve opísaná situácia presne zodpovedá štandardnému modelu zmeny režimu, ktorého sme boli svedkami od roku 1945 mnohokrát, v podaní osi lóží a najznámejších tajných služieb, ktoré v skutočnosti fungujú ako jedna agentúra. Dá sa to vysvetliť jednoducho v bodoch:
– vyslať žoldnierov a agentov do určeného štátu, aby vypukol nepokoj/revolta,
– vyprovokovať tento štát, aby použil ozbrojené sily a represiu proti nepriateľskému elementu,
– mať po svojom boku médiá, ktoré toto zákonné obranné opatrenie prezentuje ako krutú prax a diktátorský útlak,
– po zmasírovaní verejnosti oprávnenosťou ďalšieho kroku, vyslať ozbrojené sily, aby dokončili zmenu režimu,
– nainštalovať novú bábkovú vládu a pre nadnárodný bankový konglomerát priaznivý bankový systém a hospodárstvo, ktoré už viac nebude slúžiť domácemu obyvateľstvu.

Je to jednoduché a skutočne mnohokrát odskúšané. Učebnicové prípady bolo možné sledovať naposledy v Sýrii, pár rokov dozadu v Líbyi, predtým v Iraku a Afganistane. V prípade búrskych vojen bol motivačný faktor dvojnásobný. Búrske územie „sedelo“ na jednom z najväčších ložísk zlata na svete a mimoriadny prínos znamenalo aj množstvo diamantov a iných drahých minerálov. Druhým faktorom bolo, že Búri boli Európania, ktorí sa vzopreli vtedy ešte len črtajúcemu sa konglomerátu bánk, médií a politiky. Zriadili si vlasť nezávislú od globálneho finančného systému a mali vo vlastných rukách vládu i centrálnu banku, ktorá vydávala menu krytú zlatom, nehovoriac o nulovej inflácii a nulových úrokoch z úveru.

Očividným sa následne stáva, že takýto štátny a finančný systém je diametrálne v rozpore s tým ako fungujú bankové systémy všetkých ostatných krajín (v dobe Búrskej vojny mala Veľká Británia a USA menu krytú zlatom, ale nie štátom kontrolovanú centrálnu banku) a pre tých, ktorí riadia svet (a ich partnerov/vazalov) je neprijateľný.

Nie je žiadnym tajomstvom, že Cecil Rhodes pracoval v službách rodiny Rothschild a práve oni boli tými, ktorí dotovali všetky jeho veľkolepé (i vražedné) plány pre imperiálnu expanziu a vykorisťovanie národov. Búrska vojna je tak vzorovým príkladom, kedy vplyvní agenti použili peniaze klanu na vyzbrojenie žoldnierskej teroristickej skupiny a útok proti štátu, v ktorom mali vyvolať vnútorný spor a následne ho postaviť proti britskej mocnosti, ktorá už pod kontrolou rodiny bola. Takisto nie je tajomstvom, že Rothschildovci požičali peniaze britskej vláde na financovanie tejto vojny. Tým sa jeden milión vojakov Británie a celého impéria, slúžiaci v Južnej Afrike, zmenil na armádu najatú a platenú jednou rodinou. V dôsledku toho zahynuli stovky tisíc vojakov a civilistov. Nikto nevie, koľko búrskych civilistov z vlastných fariem, miest a usadlostí zomrelo, ale bolo to najmenej 30 tisíc priamo v britských koncentračných táborov.

Z búrskeho príkladu sa dá ľahko poučiť a sledovať podobný vzorec pri ďalších plánovaných, organizovaných, provokovaných a financovaných konfliktoch, za ktorými je mechanizmus zlých jedincov a sprisahancov, ktorý vo vražednom mlynčeku melie nevinných ľudí so zámerom previesť všetko bohatstvo do rúk niekoľkých, aby mohli vládnuť mnohým.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Richard Strážan
(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...

Pridaj komentár

  & Časopis