Zakladateľ alternatívnej intuitívnej pedagogiky, Švéd Pär Ahlbom, tvrdí, že ak neustále komentujeme a hodnotíme činnosť detí, ubíjame v nich sebadôveru. Vety typu: „To je ale nádherný obrázok“ alebo „Ako otrasne si si to poupratoval“ vedú k tomu, že dieťa prestane dôverovať vlastnému úsudku.
Potom sa stane závislé od hodnotenia dospelých a v dospelosti od hodnotenia nadriadených, životného partnera, spoločnosti… Prestane robiť veci preto, že to tak cíti a začne ich robiť preto, aby sa zapáčilo druhým. Stratí vnútornú slobodu a nezávislosť.
Tento názor odznel na banskobystrickom festivale alternatívneho učenia Radi s deťmi. Jedna z prítomných mamičiek sa opýtala: „Znamená to, že ak moje dieťa krásne zahrá na violončele a ja som z toho dojatá, nemám mu to dať najavo?“
„Treba rozlišovať medzi vyjadrením emócií a hodnotením,“ znela odpoveď. „Ak chcete budovať vzťah s dieťaťom, zdieľanie emócií je dôležité. Takže ak vás jeho hra naozaj dojala, môžete hovoriť o svojom dojatí, o tom, že sa vám chce plakať. Ale niečo úplne iné je, keď mu raz poviete: Teraz si hral vynikajúco, na druhý deň: Teraz to nebolo až také dobré a každý deň ho budete posudzovať.“
„A neznamená to, že nemáte dieťa viesť k tomu, aby sa zdokonaľovalo,“ dodala Pärova manželka a kolegyňa Karin Lindborgová. „V našej škole v Solviku učiteľka ale nikdy nepovie dieťaťu, že nakreslilo škaredý obrázok. Namiesto toho sa ho spýta: Si spokojný s tým, ako si nakreslil obrázok? Môže takto ostať alebo by sme podľa teba mohli ešte tuto niečo pridať?“
Jedným z cieľov intuitívnej pedagogiky je viesť deti k spojeniu s ich vlastným vnútrom a budovať v nich sebadôveru. Len tak z nich môžu vyrásť slobodní jedinci, ktorí možno jedného dňa vytvoria slobodnú spoločnosť. O tom, že v dnešnom svete panuje nesloboda, Pär a Karin nepochybujú. Podrobný rozhovor s nimi prinesieme v októbrovom čísle časopisu Zem a Vek.