O tom, že počet dôchodcov sa ku počtu pracujúcich u nás stále zvyšuje väčšina z nás vie, menej že len necelých13 percent sa znovu zamestná, čo je pod priemer v EÚ ako aj v OECD. Pokiaľ stredná generácia nad 45 rokov verí, že v starobe ich „podrží“ štát, tak mladšia pod 25 rokov si už začína uvedomovať, že tak to nebude a preto začína viac šetriť nielen na termínovaných a sporiacich účtov ale aj vo fondoch. Nedávno bol v tejto oblasti uskutočnený prieskum s jedinou otázkou:“ Investujete aj s cieľom vytvoriť si úspory na dôchodok?“ a tu sú výsledky:
- pätina nesporí nič a tiež pätina mesačne od 41 do 100 eur,
- nad 100 eur šetri desatina, o 2 percenta menej sporí mesačné viac ako 200 eur.
Podľa obdobného prieskumu v USA až 47 percent amerických občanov vo veku od 24 do 28 rokov sa stará o budúci dôchodok, so zvyšujúcim vekom sa percento o niečo znižuje. Dôvodom prečo je percento v USA vyššie ako u nás, je vyššia finančná gramotnosť ako aj väčšie možnosti investovania na kapitálových trhoch. Medzi dôvody sa spomína aj to čo napokon platí aj na Slovensku, že pri prvom nástupe do zamestnania je u nás automatická registrácia aj do druhého piliera, len s tým rozdielom že percento u nás od jeho založenia klesá, zatiaľ čo v USA sa zvyšuje aj keď len mierne.
Miera zadlženosti na osobu je vyššia ako úspory
Pokiaľ ide o predstavu mladých budúcich dôchodcov aký by mali poberať dôchodok, tak ich odpoveď je jednoduchá, taký aby neklesla ich životná úroveň. Iným problémom budúcich dôchodcov je pomerne vysoká miera zadlženosti v produktívnom veku, ktorá v roku 2024 bola na úrovní až 10 960 eur na obyvateľa, pričom od roku 2019 sa zvýšila až o 37 percent a je tak o niečo vyššia ako miera ich úspor. Aký na tom má podiel nižšia mzda a problémy s dostupnosť bývania, z dôvodu čoho je potrebné viac peňazí na zabezpečenie si vlastného bývania alebo prenájmu, ako viac sporiť alebo investovať, berieme ako objektívnu realitu. Iným problémom narastajúce počtu mladúch je ich „neochota“ študovať a vraj aj pracovať, načo si sťažuje čoraz viac zamestnávateľov, čo vraj odradzuje čoraz viac aj zahraničných investorov. O tom, že to bude mať vplyv aj na ich penziu si podľa všetkého ani neuvedomujú, že jedno z kritérií výšky starobného dôchodku bude počet odpracovaných a dôchodkovo poistených rokov.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.