Americký imperializmus môže byť úplne bezprávny a dokonale nemorálny, no má svoje predvídateľné postupy. Jedným z nich je to, čo možno nazvať washingtonský trojkrok: „blokáda, vydieranie, invázia“.
Tento trojkrok zďaleka nie je neomylný. Stačí sa pozrieť na nedávnu faktickú porážku USA (a ich občasného nadriadeného Izraela) zo strany Iránu, ktorú v podstate priznal aj arcineokonzervatívny vojnový štváč Robert Kagan v časopise The Atlantic. No neúspech nikdy neodradil americkú elitu. Kombinácia pomalého, sadistického škrtenia celých národov a následného použitia vojenskej palice je prakticky posadnutosťou – rovnako ústrednou súčasťou americkej zahraničnej politiky ako permanentná neúprimnosť.
Neveríte? Tu je predbežný, pravdepodobne neúplný zoznam krajín, ktoré majú dve spoločné veci: v období po druhej svetovej vojne sa stali obeťami ekonomickej vojny – prostredníctvom sankcií, embárg a blokád – a zároveň priamych vojenských útokov vrátane bombardovania (priameho aj prostredníctvom zástupcov), pozemných invázií a teroristických nájazdov typu Venezuela: Kuba, Dominikánska republika, Grenada, Irán, Irak, Líbya, Severná Kórea, Panama, Sýria a Juhoslávia.
Na tomto pozadí nemožno prehliadnuť skutočný význam najnovších odkazov Washingtonu smerom ku Kube. Najprv anonymné „spravodajské“ zdroje tvrdili, že Kuba má približne 300 dronov a plánuje ich použiť na útoky proti americkým cieľom vrátane základne Guantánamo Bay a dokonca Floridy. Aby toho nebolo málo, ako spolupáchatelia boli označení aj Rusko, Čína a Irán.
Médiom použitým na šírenie tejto psychologickej operácie bol Axios – portál, ktorý sa nedávno ocitol v centre škandálu okolo manipulácií súvisiacim s prezidentom Donaldom Trumpom, útokom na Irán a reportérom Barakom Ravidom, ktorý má dlhoročné väzby na izraelské spravodajské služby.
Je to očividné: bizarná „správa“, podľa ktorej sa Kuba chystá spáchať samovraždu tým, že poskytne USA dokonalú zámienku na bombardovanie, inváziu a zmenu režimu, v skutočnosti nesúvisí s kubánskymi plánmi na vojnu. Ide o prípravu Washingtonu na útok.
To však neznamená, že Amerika túto hrozbu určite uskutoční. Kubánske úrady americké obvinenia odmietli a obvinili Washington z vytvárania „vykonštruovaného prípadu“ pre vojenský útok. Fakty hovoria v ich prospech: útoky USA na Irak v roku 2003 a dnešné kampane proti Venezuele a Iránu ukazujú, že bezočivé klamstvá – zbrane hromadného ničenia, jadrový program, obchodovanie s drogami či roj dronov pripravených zaútočiť na Key West – môžu slúžiť ako propagandistická príprava na plnohodnotný vojenský útok.
Alebo sa pripravuje operácia venezuelského typu? Propagandistický základ pre takýto scenár už bol položený druhou americkou hrozbou voči Kube. Ministerstvo spravodlivosti USA obvinilo bývalého kubánskeho prezidenta Raúla Castra v súvislosti so zostrelením dvoch malých lietadiel spred viac než štvrťstoročia. Washington tým podľa New York Times vyvolal ďalšiu „mimoriadnu eskaláciu“. Trumpova administratíva zároveň vyslala hrozbu, že s Kubou naloží podobne ako s Venezuelou, kde bol podľa autora unesený prezident Nicolás Maduro.
Karibský ostrov je už desaťročia obeťou tvrdej americkej ekonomickej vojny. Spočiatku zahŕňala aj pokusy o atentáty a invázie cez zástupcov. Najničivejšou zbraňou USA proti Kube však bola dlhodobá ekonomická blokáda, ktorá sa v poslednom období zmenila na takmer úplné obliehanie, vyčerpávajúce zásoby paliva a ďalších zdrojov a vystavujúce obyvateľstvo brutálnemu útoku prostredníctvom nedostatku a rozvratu.
Môžete nesúhlasiť s kubánskym ministrom zahraničných vecí, ktorý túto americkú blokádu označil za „genocídu“. Je to však nepochybne závažný zločin: úmyselné vytváranie hlbokej humanitárnej krízy s cieľom dosiahnuť zmenu režimu. Americké vedenie pritom svoj cieľ nikdy neskrývalo. Dokonca aj ponuka „pomoci“ od šéfa CIA je podľa autora iba vydieraním. Jej skutočný význam znie: „Dusíme váš národ a budeme v tom pokračovať, kým sa nám úplne nepodriadite.“
Dôvod americkej krutosti a násilia nie je zložitý: od kubánskej revolúcie v roku 1959 Spojené štáty nikdy neodpustili Kube, že sa prestala podriaďovať ich kontrole. Zabudnite na rétoriku o slobode, demokracii a ľudských právach. Ani nekonečné požiadavky amerických a kubánskych emigrantských kruhov na majetkové odškodnenie po znárodneniach po revolúcii nie sú jadrom problému.
Podstata konfliktu medzi Kubou a USA spočíva v tom, že Kuba si dovolila pokúsiť sa o suverenitu v blízkosti Spojených štátov, kde stará Monroeova doktrína a jej nová verzia tolerujú iba klientské a vazalské štáty. Každá krajina, ktorá nepodriadi svoje národné záujmy a vôľu svojho obyvateľstva Amerike, je označená za „zlyhávajúci štát“ alebo dokonca – ako teraz povedal Trump o Kube – za „zlyhaný národ“. A všetci vieme, čo si USA myslia, že majú právo robiť s takýmito krajinami.
Na súčasnú kubánsku vládu môžete mať akýkoľvek názor. Za žiadnych okolností však USA nemajú právo spôsobovať takejto krajine toľko násilia a utrpenia, pokiaľ sama nezaútočila na Ameriku. Diskusie o kubánskom ekonomickom systéme sú tiež vedľajšie: nemožno objektívne posúdiť, či by fungoval alebo nie, keďže kubánska ekonomika bola neustále narúšaná masívnym americkým zasahovaním. A v každom prípade ekonomické problémy nie sú ospravedlnením pre inváziu a zmenu režimu. Ak by boli, potom by sa legitímnym cieľom mohli stať aj samotné USA so svojím rastúcim dlhom, úpadkom priemyslu a krízou životných nákladov.
Kuba môže tomuto najnovšiemu americkému tlaku odolať alebo nemusí. Prezident Miguel Díaz-Canel varoval Washington, že pokus o inváziu narazí na masívny odpor a povedie ku „krvavému kúpeľu“. Venezuela podľahla americkému bezpráviu a násiliu, Irán nie. Osud Kuby zostáva otvorený.
Autor: Tarik Cyril Amar je nemecký historik pôsobiaci na Univerzite Koç v Istanbule. Špecializuje sa na Rusko, Ukrajinu a východnú Európu, dejiny druhej svetovej vojny, kultúrnu studenú vojnu a politiku pamäti.
Preložila: Diana Dvorská
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Blockade, blackmail, invade: Is the US preparing a military attack on Cuba?, RT.com, 22.5.2026
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.