Už od prvého čísla Zem&Vek, ktoré vyšlo v máji 2013, sme zverejňovali v podobe 5-dielneho seriálu text od argentínskeho autora Fernanda Ferfala Aquirreho, ktorý na vlastnej koži zažil ekonomický kolaps svojej krajiny. Po jeho nedávnom opätovnom publikovaní na našej webovej stránke pokračujeme 15-dielnym seriálom inštruktora kurzov prežitia Patrika Žitníka, ktorý v tlačenom časopise vychádzal od októbra 2013 do decembra 2014.
Založenie ohňa bez zápaliek patrí medzi najdôležitejšie zručnosti v rámci prežitia. Aj keď máte zásobu zápaliek, nakoniec sa minie, preto je dobré šetriť si ich na prípady sťažených podmienok (a mať ich zabalené v nepremokavom obale). Bavíme sa o založení ohňa z prírodných zdrojov v krízovej situácii, kedy sme odkázaní len sami na seba a hlavne na to, čo máme v prírode okolo seba.
Nesmieme zabúdať ani na časovú náročnosť založenia ohňa. Ide hlavne o výber a zber vhodných materiálov, teda dreva a odpalu. Musíte si uvedomiť, že samotné zapálenie ohňa je výsledok dlhotrvajúceho procesu. Je to o rozpoznaní a zbere. Keď sme na lúke, je dobré ak nájdeme niečo suché na podpal, ako je suchá slama alebo tráva, prípadne páperie z pichliačov, suché kvety „páperovitých“ rastlín a pod. V prípade, že ideme okolo ihličnatého lesa, zbierame spráchnivené drevo, živicu z ihličnatých stromov, mastné drevo z mŕtvej borovice, poriadne suchý konár na nastrúhanie malých hobliniek, brezovú kôru, suché ihličie alebo konáriky z ihličnatého stromu. Dobré sú aj huby, ktoré sú staré a rastú na stromoch.
Ďalším problémom je vlhkosť. V prípade, že je jej vo vzduchu veľa, máte problém. Hlavne ak drevo v lese je vlhké alebo mokré od dažďa. Vtedy sa na zapálenie ohňa používa vopred pripravený a odskúšaný drevený set.
Výroba dreveného setu (doštička a vrták) na zapálenie ohňa nie je zložitá. Stačí nájsť suché a mäkké drevo. V našich zemepisných podmienkach môžeme vyberať z rôznych druhov vŕby, z iných drevín je vhodná lipa, topoľ, jelša, tuja. Najvhodnejšie je vyrobiť si celý set z rovnakého materiálu. Potrebujete nájsť dva kusy dreva v dvoch veľkostiach. Dĺžka oboch môže byť 20-30 cm, ale hrúbka musí byť rôzna. Jedno by malo byť tenké a druhé hrubé tak, aby sme z neho mohli vyrobiť doštičku. Prvý tenký kus sa použije potom ako vrták.
Z hrubého konára si musíme najprv vyrobiť doštičku s plochou spodnou aj vrchnou stranou, širokou aspoň 5 cm. Keď ju máme, urobíme si zárez niekde do stredu doštičky a primeriame vrták, ktorý sme predtým z jednej aj z druhej strany opracovali (zrezali v uhle), či sedí. Následne začneme vrtákom pomocou rúk alebo vopred zhotoveného luku vŕtať do dreva. Toto je prípravná fáza, jej cieľom je, aby ste drevo riadne zarezali do seba, odstránili netesnosť a hlavne prehĺbili dierku smerom dovnútra.
Postupujete správne, ak je vrták aj dierka sfarbená dočierna. Dierka musí byť dostatočne hlboká, aby sa vrták čo najviac ponoril do doštičky. Potom ideme na druhú fázu, a tou je zapálenie uhlíka. Na to, aby mohol uhlík horieť, potrebujeme vzduch. Preto vyhĺbime kanálik z boku doštičky až po stred dierky. Kanálik nemusí byť široký, stačí tak 0,5 – 1 cm. Následne môžeme zasa začať vŕtať. Vŕtame v rovnako rýchlom rytme a pozorujeme dym, ktorý vzniká pri trení. Keď je dym výrazne veľký a hustý, prestaneme. Uvidíme, že v mieste, kde je kanálik, sa nakopilo drevo a piliny, ktoré sa vŕtaním uvoľnili. Sú hnedé až čierne a dymia pravidelným dymom z malého žeravého uhlíka. Počkáme zhruba jednu minútu, či dym neprestane. Ak dym stále stúpa, je set pripravený na použitie a bude fungovať aj za sťažených podmienok.
Ďalšou podmienkou pre založenie ohňa je správne vyskladané ohnisko. Najprv nájdeme hrubšie konáre a zapichneme ich do zeme, aby vznikla konštrukcia v tvare ihlana. Následne túto konštrukciu obložíme tenkými a stredne hrubými vetvičkami alebo drevom. Do vnútra ihlanu vložíme nazbierané suché konáriky z ihličnatého stromu, najlepšie smreku, ktoré sú nalámané na krátke kúsky. Musíme dávať pozor, aby drevo bolo umiestnené vo vnútri tak, aby sa nedotýkalo zeme, teda asi 5-10 cm nad ňou. Na dolnú podstavu ihlana sa vloží suchý predmet (môže to byť kameň alebo suché drevo), ktorý slúži na odizolovanie zeme od stredu ohniska. Naň sa položí brezová kôra alebo slama, seno, proste niečo, čo ľahko chytí a rýchlo horí. Do uloženého ihličia alebo konárikov z ihličnatého stromu dáme kôru z brezy (horí aj mokrá) a môžeme ju dať aj na vrchol ihlana na hrubšie konáre (výhodné je použiť aj živicu alebo drevo so živicou). Celé toto ohnisko obložíme suchými alebo slabo vlhkými vetvičkami od tenkých po hrubšie. Táto vrstva by mala byť aspoň 5 cm hrubá. Takto pripravené ohnisko do 60 sekúnd od zapálenia bude mať veľký plameň do výšky asi 1 meter.
Dôležitou pomôckou je tzv. hniezdo. Tvorí ho slama a suchá tráva a má tvar vtáčieho hniezda. Do vnútra sa vkladá páperie z pichliačov, prípadne suché kvety „páperovitých“ rastlín tak, aby to najjemnejšie bolo v strede. Takto pripravené hniezdo vieme zapáliť aj tým najmenším uhlíkom z dreva technikou rozfúkavania. Pozor, hniezdo rýchlo chytá vlhkosť z ovzdušia!
Pri samotnom zapálení ohňa sa postupuje presne naopak, ako pri príprave na zapálenie ohňa. Najprv na vhodnom mieste vyskladáme ohnisko. Následne si pripravíme hniezdo a potom aj set na rozkladanie ohňa. Začneme s trením alebo vŕtaním. Keď sa vytvorí uhlík, opatrne ho s ostatnými malými pilinami presypeme do stredu hniezda. Hniezdo opatrne zbalíme tak, aby sme videli na uhlík, zdvihneme do výšky úst alebo nad hlavu a fúkame. Najprv pomaly a následne rýchlo a silno, aby sa z uhlíku preniesol oheň na slamu. Nie vždy sa to podarí a hlavne sa určite mierne nadýchate dymu. Ak ste mali úspech, hniezdo začne horieť jasným plameňom, ktorý následne musíte preniesť do ohniska. Teraz použijete voľný stredný priestor v postavenom ohnisku a hniezdo položíte na suchý predmet alebo ho priložíte na brezu, od ktorej sa chytí stred z ihličnatého stromu a následne ostatné drevo. V prípade, že ste oheň zapaľovali z náveternej strany tak, aby vám vzduch pomáhal rozfúkavať ohnisko, dostanete želaný výsledok veľmi rýchlo a ohnisko horí veľkým a intenzívnym ohňom aj v prípade zlého alebo veľmi vlhkého počasia.
Pri zakladaní ohňa kresaním skaly o skalu nemusíte robiť set, ale iskru z kameňa potrebujete nasmerovať do stredu hniezda, čo je veľmi ťažké a navyše nie všetky iskry dokážu zapáliť hniezdo, ak nie je veľmi precízne pripravené, suché a z maličkých jemných chumáčov kvetov. Z tohto dôvodu spravidla odborníci znalí problematiky dávajú prednosť drevenému setu.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.