Propaganda vnucovala konzum, dnes straší ekologickými hrozbami

Tagged With: , , , , , Add Comment

Keď Edward Bernays, americký synovec legendárneho viedenského psychoanalytika Sigmunda Freuda, vstupoval po vypuknutí 1. svetovej vojny do služieb vlády Spojených štátov, vypracoval sériu techník psychologického pôsobenia na verejnosť. Washington vtedy potreboval získať verejnú mienku Američanov na zapojenie USA do búrania starých poriadkov v Európe všetkými spôsobmi.

Špecialistov na psychologické ovplyvňovanie más ako Edward Bernays potom angažovali nadnárodné korporácie. Poverili ich stimulovaním dopytu po tovaroch z pásovej výroby. Vyžadovalo si to meniť individualistickú mentalitu Američanov a viesť ich ku skupinovému mysleniu. Vojnová propaganda sa presunula na pole marketingu nových hospodárskych a spoločenských trendov, medzi ktoré patrili aj spôsoby správania. Doma, na pracoviskách a v spoločenskom styku. Glajchšaltovanie správania širokých más ako spotrebiteľov, ktorí nakupujú pre potešenie a zábavu, naberalo rýchle obrátky zavádzaním rozhlasu a rozširovaním siete kín. Móda v obliekaní si už pred vypuknutím 2. svetovej vojny zotročila aj ženy nižších stredných tried a jej zovretie bolo také pevné, že počas prvých mesiacov i rokov po páde hitlerovského režimu sa mladé Nemky v mnohých prípadoch – dokumentovaných i vo filmových žurnáloch, predávali americkým vojakom v hodinových hoteloch za nylonové pančuchy.

Oveľa zákernejším nástrojom na formovanie správania obyvateľstva bola marketingová technológia skrytej reklamy. Vnútorné psychologické stotožnenie sa s konkrétnou značkou a modelom výrobku malo byť – a aj sa stáva – pre odnárodneného a vnútorne vyprázdneného človeka – spotrebiteľa umelou náhradou za pocit príslušnosti ku skupinám hlbšieho razenia. Zámerom je naviesť čo najširšie demografické okruhy na to, aby vytvárali vzájomné väzby na základe spotrebiteľských záujmov, a nie politickej či duchovnej blízkosti. Vývoj dospel do štádia, že povedzme klub užívateľov mobilov značky XY má väčšiu nádej čerpať priame alebo nepriame subvencie a požívať iné výhody od štátu i priaznivú publicitu v médiách než, dajme tomu, klub odporcov masového prisťahovalectva.

Čína, India a zvyšok afro-ázijského juhu sa dožadoval zvyšovania životnej úrovne – a aj im ho prisľúbili. Bohatý sever musel byť ochotný ísť so životnou úrovňou nadol, samozrejme, v relatívnych pomeroch a v dlhodobom horizonte. Nebolo to ľahké. Najvyššie politické reprezentácie západných štátov obvykle uvažujú i konajú krátkodobo vo štvorročných volebných cykloch, čo im sťažuje formulovanie dlhodobých programov.

Pre politické garnitúry západných krajín by bolo politickou samovraždou stavať voličskú verejnosť pred hotovú vec a žiadať od nej ochotu obmedzovať osobnú spotrebu v prospech jej zvyšovania v rozvojových krajinách. Bolo treba predkladať vysvetlenia v podobe akejsi dejinnej nevyhnutnosti v záujme vyššieho dobra. Viac zaberala metóda varovania pred všeobecným ohrozením. Think-tanky uvažovali o strašení vojnou s mimozemšťanmi, no napokon vybrali za najúčinnejšieho strašiaka globálne otepľovanie, ktoré neskôr zasunuli do elastickejšieho pojmu klimatických zmien.

Autor: Patrik Sloboda

 

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://bit.ly/kupit-online-zemavek-december-2019

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis