Propagandisti a ich mladé ciele

Tagged With: , , , , , Add Comment

Propaganda je šírenie určitých informácií v záujme dosiahnutia želanej odozvy skupiny, v ktorej sa tieto informácie šíria. Inak povedané, je to podávanie správ v určitom svetle, buď prikrášlene, alebo v negatívnom kontexte. Čiže na objektivitu a vyváženosť zabudnite.

Propaganda sa odráža nielen v obsahu článkov médií, ale aj v štylistike, teda vo výbere slov. Napríklad by znelo dosť neotesane, keby tieto médiá samy osebe napísali, že sú propagandistické alebo hlásne trúby. Tak používajú jemnejší výraz: mienkotvorné. Čiže nepodávajú svojmu publiku suchú informáciu, ale snažia sa ho ovplyvniť, aby bezpodmienečne akceptovalo ich názor na danú problematiku. Ak Rusi zabijú troch teroristov v Dagestane, tieto médiá hovoria o brutálnej masakre bojovníkov za slobodu. A ak Američania vystrieľajú celú dedinu nevinných Afgancov, ide z ich pohľadu o usmrtenie rebelov, ktorí kládli odpor demokratickým silám, ktoré prinášajú do krajiny poriadok. Keby človek nevidel tie jatky, mal by pocit, že išlo o eutanáziu. Afganci si dobrovoľne prišli po smrtiacu injekciu, a dokonca si ju sami pichli.

Ďalší spôsob manipulácie spočíva vo výbere redaktorov: o konflikte v Palestíne zásadne v takýchto médiách informuje židovka, takže o nezaujatosti nemôže byť reč. Do Ruska vyšlú redaktora, ktorý nemá potuchy o krajine, neovláda jazyk a jeho úlohou je len čo najviac nakydať na zlého Putina. Po návrate získa miesto vedúceho zahraničnej redakcie.

Potom niektorá zo spriaznených mimovládnych organizácií zorganizuje novinársku cenu, médium sa tým pochváli a dostane od ďalšej spriaznenej mimovládnej organizácie ponuku na kurz, zájazd či projekt a redaktor sa stáva známym, veľa cestuje, zarába peniaze, má pocit, že robí dobrú vec, dostáva ďalšie ponuky, moderuje nejaké to propagandistické podujatie typu Pohoda, zorganizuje výstavu fotografií z Kosova alebo sa rovno stane hovorcom Daniela Lipšica či Mikuláša Dzurindu. Medzitým sa zapája do rôznych diskusií na sociálnych sieťach, hlavne vtedy, keď Juraj Smatana vyzve, že teraz musíme zatlačiť, táto kampaň je dôležitá. Popri tom propagandisti nezabúdajú vymývať mozgy mladším generáciám: prídu do krajín, kde americké bomby už priniesli demokraciu, alebo tam, kde by ju ešte len chceli priniesť. Môže to byť Bosna, Kosovo, Moldavsko, Bielorusko a pod. A vypíšu konkurz pre ľudí, ktorí chcú pracovať v médiách. Napríklad v Hlase Ameriky alebo v Slobodnej Európe. Zoberú ich do redakcie Sme, Denníka N, Rádia Expres a dávajú im rýchlokurz geniality. Títo mladí ľudia sú radi, že majú prácu, v porovnaní so svojimi súkmeňovcami sú v takýchto médiách lepšie platení a zrazu majú životný štandard, o ktorý už nechcú prísť.

Kto zvolil mimovládne organizácie?

Keď sa nad tým človek lepšie zamyslí, pochopí, že politikov si vo voľbách možno dokáže zvoliť (odhliadnuc od manipulácií a vykrádania volieb), ale popri vláde tu máme ešte aj mimovládne organizácie, ktoré sme si nezvolili, a ony tu stále sú a snažia sa nám určovať, čo si máme myslieť. Nikto im nedal právo zasahovať do politiky a do životov ľudí, nikto si ich sem nevolal, a ony sú presvedčené, že majú patent na rozum.

Autor: Ratko Sudecký

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis