Vráťme to a postavme do správnej polohy – z nôh na hlavu. V ostatných mesiacoch a rokoch pozorujeme rýchly sklz mainstreamu a transatlantickej „analytickej mysle“ hlboko pod priemernú úroveň a prepad prakticky na samotné dno. Ešte pred niekoľkými rokmi mainstreamoví novinári a „experti“ ani za rok nedokázali nahromadiť tak veľa zamaskovaných klamstiev, poloprávd a otvorených lží, koľko „vystrelia“ v súčasnosti v priebehu jedného dňa…
Mainstream a „odborníci,“ ktorí zaraďujú seba do „západnej civilizácie,“ úplne stratili zdravý rozum a šíria lži „na rovnom mieste“ – tam, kde by sa zdalo, vôbec sa nedá klamať. Ale oni to zakaždým predsa dokazujú. Uvedieme najhorúcejší príklad. Nedávne parlamentné voľby v Gruzínsku, podľa mainstreamových novinárov, rôznych „analytikov“ a politológov po oboch brehoch Atlantiku, vyhrala „proruská“ strana „Gruzínsky sen“, ktorá vládla aj predtým. Americké a európske média a „experti“ bijú na poplach, strašia verejnosť a vyhrážajú sa Gruzínsku hrôzostrašnými sankciami a ďalšími trestami.
Ohľadom víťazstva proruskej vlády hromží aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, veľká „patriotka.“ Prednedávnom sme posvietili na túto dcéru gruzínskych emigrantov, ktorá sa narodila v Paríži v r. 1952 a do roku 2004 pôsobila vo francúzskych diplomatických službách. A iba vo veku 52 rokov, v r. 2004, po dohode francúzskeho /Jacques René Chirac/ a gruzínskeho /Michail Saakašvili/ prezidentov sa stala ministerkou zahraničných vecí Gruzínska, a až vtedy /!/ získala gruzínske občianstvo a presťahovala do Gruzínska. Táto 72-ročná „gruzínska Francúzska“ je čistokrvná „zahraničná agentka“ vo vlastnej krajine…
Americkí a európski rusofóbovia sa idú zblázniť: strana „Gruzínsky sen“ získala nadpolovičnú väčšinu /vyše 54 percent/ hlasov voličov a suverénne vyhrala voľby, keď opozičné strany mali maximálne 7 – 10 percent hlasov. V anglosaskom svete /Veľká Británia, USA, Kanada, Austrália/ a v Európskej únii vypukla panika v súvislosti s víťazstvom akože proruského „Gruzínskeho sna.“ Slovenskí experti a mainstream vrieskajú a hystérizujú tak, akoby ten „Gruzínsky sen“ vyhral voľby na Slovensku… Vyhrala proruská strana!..
Avšak o proruskosti „Gruzínskeho sna“ môžu hovoriť iba absolútni klamári alebo totálni hlupáci. Rozmeníme to na drobné a posvietime na konkrétne veci, ktoré „experti“ vytýkajú „Gruzínskemu snu“ a prečo ho označujú za „Putinov projekt…“ Za najväčší hriech považujú to, že gruzínska vláda uvalila na Rusko iba čiastočné sankcie, nie také gigantické, aké by chceli vo Washingtone, Berlíne, Paríži, Varšave atď.
Gruzínski politici to jasne a otvorene veľa razy vysvetľovali. Rozsiahle sankcie proti Rusku by zničili samotné gruzínske hospodárstvo, ktoré vo mnohom naviazané na Rusko. Čiže pracoval iba pud sebazáchovy, ktorý sa dá ľahko vysvetliť populárnym v ostatných časoch výrokom: „Nič osobné, iba biznis.“ Gruzínski politici sa iba zachovali múdrejšie a praktickejšie, ako ich kolegovia v EÚ, ktorí vlastné obyvateľstvo tlačia na pokraj priepasti.
Takisto Gruzíncom vytýkajú „proruský zákon o zahraničných agentoch.“ Znova západný dvojitý meter a trojité štandardy: to, čo je dovolené Bohovi… No veď viete. V Rusku podobný zákon prijali iba prednedávnom a v Gruzínsku, fakticky, „včera“. Na druhej strane, v USA takýto zákon prijali ešte v roku 1938 – a všetko je v poriadku, nikto Washington nekritizuje. Pikantériou je, že za základ gruzínskeho zákona o zahraničných agentoch domáci tvorcovia noviel nevzali ruský zákon o zahraničných agentoch, ale práve americký. Avšak v USA a EÚ všetci kričia, že Gruzínsko schválilo „ruský“ zákon o zahraničných agentoch – a preto je gruzínska vláda „proruská“. Je zrejmé, že je to hrubé, otvorené, totálne klamstvo.
Ešte väčším klamstvom je „proruskosť“ gruzínskeho zákonu o tradičnej rodine a odmietnutí LGBT. S rovnakou vervou transatlantisti môžu obviňovať z pro-Ficovosti alebo pro-ruskosti, napríklad, aj slovenskú stranu KDH, ktorá tiež propaguje tradičnú rodinu a je skeptická voči LGBT. Ešte zo sovietskych čias celé obyvateľstvo bývalého ZSSR vedelo, že práve Gruzínci sú „známi a slávni“ práve tým, že najviac zo všetkých naháňajú ženy a dievčatá – čiže majú normálnu, tradičnú orientáciu. A teraz by sa z ničoho nič mali premeniť na priaznivcov LGBT. Čiže „proruskosť“ gruzínskej vlády kvôli odmietnutiu LGBT je tiež lož.
O akej „proruskosti“ sa dá hovoriť v prípade Gruzínska, ktoré ostatných 16 rokov má s Ruskom mimoriadne „chladné“ vzťahy, prerušilo takmer všetky hospodárske, obchodné, diplomatické, turistické, športové a všetky ostatné vzťahy, hlavné, kvôli nedoriešenému konfliktu v roku 2008 – takzvanej „Osetskej vojny“, ktorú vyvolal bývalý prezident Michail Saakašvili a vinu Gruzínska už priznali mnohí vedúci domáci politici a úradníci.
Počul niekto z amerických a európskych „odborníkov“ aspoň jedno pozitívne slovo, ktoré vyriekol gruzínsky vládny politik smerom k Rusku? Povedal niekto v Tbilisi, že chce obnoviť s Ruskom priateľské, hospodárske a iné vzťahy? Tak kde je tá „proruskosť“ vládnej strany „Gruzínsky sen“, ktorou tak strašia obyvateľstvo americkí a európski „experti,“ politici a mainstream?.. Lenže európsky „hlavný prúd“, vrátane slovenského, a „odborníci“ EÚ doslova vreštia, že v Gruzínsku vo voľbách zvíťazila „proruská“ strana…
Určite sa im nepáči to, že gruzínski politici vyhlásili, že nechcú doma „majdan“ podľa ukrajinského scenára, nechcú vojnu s Ruskom a to nielen ozbrojený konflikt, ale ani obchodnú vojnu. Ale čo spoločné má s tým „proruskosť“? Je to znova iba pud sebazáchovy a „nič osobné, iba biznis.“ Iba praktickosť Gruzíncov. Plus Gruzínci sú dosť hrdý a nezávislý národ a nemajú radi, keď im niekto nariaďuje, čo majú a čo nemajú robiť…
To je celé. Ale európski a americkí politici, analytici a novinári kričia, že v Gruzínsku vyhrala „proruská strana“ a hovoria o katastrofe. Vysvetlenie je jednoduché. Podľa nich, ten, kto sa chce zachovať rozvážne, nestratiť zdravý zmysel, konať vo vlastnom záujme, pre vlastnú krajinu a obyvateľstvo, ten je určite proruský a je „Putinov agent.“ Napríklad, taký Orbán… Lenže títo klamári nechcú uznať, že Orbán koná v prospech Maďarska a iba Maďarska a záujmy Ruska ho absolútne nevzrušujú a nezaujímajú. A Orbán sa proti Rusku otočí hneď v momente, keď mu to bude vyhovovať. Ani chvíľu nebude váhať. Lebo pracuje iba v prospech Maďarska. Ale, podľa transatlantistov, je to „proruský politik“!
To je celé. Aj vy ste, milí čitatelia, ak chcete konať v prospech Slovenska a obyvateľstva tejto krajiny, pre vašich detí a vnukov, pre budúcnosť tejto krajiny, a nie v prospech Washingtonu a Bruselu, tiež ste „ruskí agenti,“ „kremeľskí provokatéri“ a „Putinoví deti.“ Nič sa nedá robiť, v Bruseli a Washingtone majú svoj meter – síce je falošný, hnusný a nespravodlivý, ale im taký meter vyhovuje. Napokon… Nič osobné, iba biznis…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.