„Prvotný hriech“ ohrozuje mladých a zdravých

· Čas čítania: 3 min.
Ilustračný obrázok: Archív

Koncepciu prvotného antigénového hriechu prvý raz navrhli pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál prepísať všetko, čo vieme o tom, ako imunitný systém reaguje na infekcie, ako aj naše mechanistické predstavy, akým spôsobom máme navrhovať vakcíny.

Toto nie sú moje slová. Napísal to v roku 2017 v úvode prehľadného článku v Journal of Autoimmunity Dr. Anup Vatti so spolupracovníkmi. Výraz prvotný antigénový hriech (PAH) vybrali cielene. Jeho podobnosť s prvotným hriechom nie je vôbec náhodná.

Na vysvetlenie – antigén je všetko, na čo imunitný systém reaguje a voči čomu vytvára imunitnú odpoveď. Môže to byť bielkovina, napr. vajcový bielok, polysacharid, malá molekula (napr. penicilín). Výskyt PAH pozorovali u viacerých závažných infekčných ochorení, u človeka i u zvierat. Ako príklad spomenieme chrípku a horúčku dengue. Základom toho, čo vieme o infekcii (vírusmi) je skutočnosť, že pri prvom kontakte náš imunitný systém vytvorí protilátky, ktoré sú namierené proti infekčnému agensu – v tomto prípade proti vírusu. Ak sa daný vírus objaví znovu, protilátky (ktorých hladina sa medzitým, po skončení infekcie znížila), sa rýchlo syntetizujú a vírus zneškodnia. Hovorí sa im vírus neutralizujúce protilátky. To všetko vďaka pamäťovým bunkám, ktoré si vírus „zapamätali“ a sú pripravené pohotovo protilátky syntetizovať. Imunitný systém reaguje doslova bleskovo a vírus má po chlebe. Toto je aj princípom očkovania proti infekčným chorobám. Infekciu nemusíme prekonať (pre časť populácie by bola možno aj smrteľná), ale imunita proti nej je „uložená“ v systéme pamäťových buniek.

PAH tejto centrálnej imunologickej dogme neprotirečí. Teda dovtedy, kým je druhýkrát daný vyvolávateľ identický (má úplne rovnaké antigény) ako ten, ktorý infekciu vyvolal prvýkrát. Ale ak má vírus pri druhej infekcii len drobnú zmenu v určitom antigéne (odborne sa tomu hovorí nepatrná variácia epitopu), príde hriech – PAH.

Pamäťové bunky si pamätajú prvú infekciu s prvým, originálnym antigénom. Imunitný systém na základe svojej pamäte sa jednoducho rozhodne, že použije do boja proti druhej infekcii už uloženú, zapamätanú informáciu. Pri takej maličkej variácii usúdi, že to bude stačiť. Teda namiesto prácneho budovania novej, vlastne prvotnej imunitnej odpovede, použije tú starú, zapamätanú, a začne vytvárať sekundárnu odpoveď. A hriech je na svete. Na základe PAH (a vlastnej lenivosti) imunitný systém vytvorí síce veľa, veľa protilátok, ktoré sú a priori neúčinné. Vírus (presnejšie niektorá či viaceré z jeho bielkovín, z ktorých sa skladá) s nepatrnou variáciou epitopu ukáže dlhý nos. Je to spôsobené tým, že vyrobené protilátky nie sú schopné vírus zneutralizovať, resp. ho neutralizujú len slabo. Galiba je na svete. Pod galibou rozumieme ťažký alebo ťažší priebeh ochorenia ako bolo to predchádzajúce, prvotné. V prípade vakcín platí, že ak imunizujeme len proti jednému kmeňu vírusu alebo len jednému epitopu, a vírus/epitop sa po čase zmení, imunitný systém nie je schopný adekvátnej sekundárnej odpovede.

Autor: Ján Lakota

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár