Milovníci psov, radujte sa! Naozaj nás milujú a to aj na chemickej úrovni, čo je vedecky dokázateľné. Zistilo sa, že psi využívajú oxytocín – „hormón zamilovaných,“ k tomu, aby si vytvorili cestu k nášmu srdcu. To je prvý a jediný prípad, v ktorom bol pozorovaný takýto mechanizmus, fungujúci medzi dvoma rôznymi druhmi.
Oxytocín je známy ako hormón lásky: vylučuje sa, keď sa objímame, bozkávame a milujeme. Pôsobí tiež vo vzťahu medzi matkou a dieťaťom, pri pohľade do očí toho druhého. Ale oxytocín je však ešte niečím viac. Tento hormón je jedným z najdôležitejších človeku známych evolučných mechanizmov vytvárania väzieb. Bez neho by nikdy nebola možná existencia náklonnosti, dôvery a altruizmu v tej podobe, v akej ich poznáme.
Tak si predstavte prekvapenie v Azabu University School of Veterinary Medicine v japonskom Sagamihara, keď Miho Nagasawa, Takefumi Kikusui a ich kolegovia zistili, že väzba medzi našimi druhmi funguje oboma smermi: psi proste milujú, keď sa nám pozerajú do očí, rovnako ako sa my radi pozeráme do ich.
O tomto mechanizme je známe, že funguje u ľudí. Napríklad pohľad matky do detských očí vyvolá na oplátku v dieťati pocit šťastia. U oboch z nich sa uvoľní oxytocín a posilní ho.
Psy sú známe svojou schopnosťou priateľstva a porozumenia pre ľudí, akú nemá žiadne iné zviera. V prípade, že sú závery týchto nových poznatkov správne, sú veľmi významné, pričom vysvetľujú aj prastarú otázku, ako sa pred niekoľkými tisíckami rokov stali psy našimi „najlepšími priateľmi.“
„Milujem svoje psy a vždy som mal pocit, že sú skôr partnermi než domácimi zvieratami,“ povedal Kikusui, ktorý vlastnil psa až 15 rokov, pre časopis Science, ktorý publikoval štúdiu tento týždeň. „Tak som začal premýšľať. Prečo majú tak blízko k ľuďom? Prečo sú s nami tak tesne spojení?“
„Naše výsledky dokazujú existenciu medzidruhovej oxytocínom sprostredkovanej pozitívnej väzby uľahčovanej a modulovanej pohľadom,“ uviedol Nagasawa v štúdii. Má za sebou tri štúdie vzťahov medzi človekom a psom, ktoré podporujú jeho teóriu.
Kikusui a Nagasawa pozvali 30 svojich priateľov, aby teóriu otestovali. Najskôr mali každý pes a majiteľ po dobu 30 minút navzájom komunikovať v oddelenej miestnosti, pričom ich nahrávali. Vedci potom merali hladinu oxytocínu v moči u oboch druhov, aby zistili, či sa zmenila. Zistili, že čím viac pes hľadí do očí človeka, tým viac potešenia a detských pocitov obdivu a zbožňovania zažíva.
Vylučovanie oxytocínu sa odrazilo u majiteľov psov. Predchádzajúce štúdie z roku 2009 potvrdzujú túto súčasnú (vedci potom našli pevný základ pre nový výskum, kedy sa efekt pohľadu do očí psa preukázal u ľudí).
Aby zistili, či bol ten pocit vzájomný, tím nastriekal do nosa 27 našim chlpatým priateľom buď oxytocín alebo jednoduchý fyziologický roztok a umiestnil každého psa v miestnosti s jeho majiteľom a dvoma úplne neznámymi ľuďmi. Zistili, že psy, ktorým nastriekali oxytocín, strávili podstatne viac času, hľadiac do očí svojich majiteľov, ako do očí neznámych ľudí a že účinok oxytocínu sa záhadne neprejavil u psích samcov. Výskumníci sa domnievajú, že príčinou tohto javu môže byť zvýšená citlivosť na hormón.
V nadväznosti na to sa účinok na majiteľov psov tiež zvýšil a to aj napriek tomu, že majitelia nedostali syntetický hormón. Z toho vyplýva, že aj umelé zvýšenie hladiny oxytocínu u psov spustilo uvoľňovanie hormónov u ich majiteľov.
„Je to neuveriteľné zistenie, ktoré naznačuje, že psy sa zmocnili ľudského systému vytvárania väzby,“ povedal Brian Hare, odborník na správanie psov na Duke University v Severnej Karolíne, ktorý sa nezapojil do výskumu. „Objav tohto rozsahu sa bude musieť opakovať, pretože má také ďalekosiahle potenciálne dôsledky,“ povedal. Hare je tiež toho názoru, že oxytocín by mohol byť kľúčovou príčinou užitočnosti a úspešnosti psov pri liečbe ľudí trpiacich autizmom a post-traumatickou stresovou poruchou.
Štúdia tímu bola podporená v úvodníku Duke University, ktorého autori veria, že objav „je mocným mechanizmom, prostredníctvom ktorého psy získavajú naše srdcia. A my na oplátku získavame ich“.
Vedci nespozorovali existenciu akéhokoľvek iného vzťahu medzi druhmi, v ktorom by pôsobil hormón oxytocín, takže väzba človeka so psom je v súčasnosti skutočne unikátnou záležitosťou. Treba tiež uistiť skeptikov: psi nás naozaj milujú tak hlboko, ako ich máme radi my.
Preložené z RT