Pumpovanie lacných peňazí zadlžuje všetkých

· Čas čítania: 4 min.
zdroj : Shutterstock

Priebežné informácie o vývoji makroekonomických ukazovateľov od jednotlivých členských štátov EÚ potvrdzujú, že južné štáty únie sú na tom horšie ako sever tak, ako sú na tom horšie ekonomiky so spoločnou menou oproti ostatným. Terajšia recesia však spôsobuje narastajúce deficity verejných financií bez rozdielu polohy štátu v Európe, či používanej meny. Na strane príjmov sú tieto javy dôsledkom poklesu tržieb firiem či príjmov domácnosti a teda aj ich daní a odvodov a na strane výdavkov sa výrazným spôsobom zvyšovala podpora na udržanie zamestnanosti a nákupu zdravotníckych potrieb. Na obnovenie ekonomiky sú potrebné obrovské objemy lacných peňazí, ktoré doteraz zabezpečovala centrálna banka prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania s nízkym úročením, čím sa viac myslí na záujmy komerčných bank a dlžníkov a nie na záujmy sporiteľov. Výsledok? Peniaze sporiteľov sú znehodnocované vyššou mierou inflácie ako sú úroky na vkladoch, dôchodkové fondy sú tiež na tom mizerne, v mínuse sú aj štátne dlhopisy, ktoré vykupuje práve centrálna banka. A tak sa peniaze len prelievajú do cien akcií, ktoré sú však nereálne a nezodpovedajú ziskovosti ich firiem, alebo do cien nehnuteľností, ktoré sú predražené. Lacné peniaze od centrálnych bánk, ktoré v konečnom dôsledku zadlžujú všetkých, však nemotivujú vlády k uskutočneniu štrukturálnych zmien a k ozdravovaniu verejných financií, ktorých deficity sa tak výrazne zvyšujú.

Koronavírusový bankový zisk klesá

Centrálne banky dokážu terajšou menovou politikou „nakopávať“ finančné trhy, ich záujem je predovšetkým „zachraňovať“ ich podriadené komerčné banky, ktorým z dôvodu nízkych úrokov sa znižujú výnosové marže a teda aj zisky. Ešteže „nakupujú“ lacné peniaze od ECB, aby mohli lacno požičať firmám a domácnostiam. Pred koronakrízou bol ešte zo strany bankových klientov záujem o úvery, ktoré najprv pribrzdila Národná banka Slovenska rôznymi reštriktívnymi opatreniam v podmienkach poskytovania hypoték pre domácnosti, čoho dôsledkom bol pokles objemu úverov. Banky na tento pokles reagovali vyššími bankovými poplatkami, ktoré ale nahradili pokles zisku len čiastočne. Preto začali znižovať svoje náklady nielen znižovaním počtu zamestnancov, ale aj znižovaním počtu pobočiek, z ktorých niektoré poskytujú bankové služby len bezhotovostne. Banky si v druhom polroku pomôžu aj zrušením bankového odvodu v objeme 150 milióna eur, čo však tiež nemusí stačiť. Preto nech bankových klientov neprekvapí, že im bude banka ponúkať celý rad služieb, ktoré doteraz neponúkala, akými sú životné poistenie, investovanie do podielových fondov, poradenstvo trebárs v kryptomenách, otvorenie dôchodkového sporenia a pod. Aký bude mať koronakríza vplyv na budúcu ziskovosť bankového sektora, nebudeme ale špekulovať, keďže aj napriek zrušenému bankového odvodu k znižovaniu bankových poplatkov nedochádza a na odklade splátok z hypoték zarábajú tým, že zostatok nesplateného úveru sa naďalej úročí. Terajšia opozícia ale vyzýva koaličnú vládu, aby z dôvodu zrušenia bankového odvodu donútila banky znižovať bankové poplatky na predchádzajúcu úroveň, čo sa ale nedeje.

Garantované úvery zamestnávateľom

Na finančnom trhu je dostatok lacných peňazí na požičiavanie pre väčšinu účastníkov trhu, s cieľom podporiť domácu ekonomiku. Požiadať o úver v terajšom neistom podnikateľskom prostredí predstavuje obrovské riziko pre väčšinu firiem a napokon aj pre financujúce banky. Zamestnávatelia si preto okrem nízkej úrokovej sadzby môžu požiadať aj o odklad splácania istiny a úrokov až o 12 mesiacov a navyše je ich splácanie garantované štátnou zárukou, čo pre banky znamená istotu zarobených peňazí. Zamestnávateľ si môže požičať peniaze do výšky dvojnásobku mzdových nákladov, alebo 25 percent z dosahovaných tržieb, maximálne však do výšky 20 miliónov eur za úrok 1,9 percenta. Horšia je však situácia vo verejných financiách, ktorých deficit bude obrovský. Vláda schválila zmenu v štátnom rozpočte na tento rok, vlani odsúhlasený deficit 2,8 miliardy eur má byť navýšený až na 12 miliárd eur. Jeho vykrytie bude slovenská vláda zabezpečovať štátnymi dlhopismi, na splácanie ktorých sa budú skladať nielen terajší, ale aj budúci daňoví poplatníci. V eurozóne je zadlžovanie jej členských štátov kritické, o čom svedčí, že pokiaľ vlani bola ich zadlženosť 85 percent HDP, tak v tomto roku sa zvýši až na 100 percent HDP. Dôvodom však nie je len koronavírus, ale aj to, že menová únia v eurozóne je bez fiškálnej únie, čo napokon platí od vzniku spoločnej meny.

Autor je ekonóm.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár