Už tradične sa Vladimír Putin vo svojom prejave na výročnom Valdajskom fóre venoval veľkému množstvu tém a poskytol dôležité poznatky o myslení ruskej vlády a odpovede v následnom bloku otázok a diskusií. Predstavujeme malý výber tých, ktoré považujeme za najdôležitejšie.
Ruský prezident Vladimir Putin predniesol vo štvrtok na Valdajskom fóre hlavný prejav o svojej vízii budúcnosti Ruska a sveta. Putin potom odpovedal na otázky novinárov a účastníkov fóra na širokú škálu tém.
Prvú časť prejavu venoval prezident analýze súčasnej svetovej situácie. Moderný svet je nebezpečný a stratil orientáciu, povedal.
Na začiatku 21. storočia by každý dúfal, že štáty a národy sa poučili z nákladnej ideologickej konfrontácie 20. storočia. Podľa Putinovho názoru malo byť poučením z minulého storočia to, že sebectvo v medzinárodných vzťahoch a pokusy vnútiť iným svoje myšlienky a záujmy nevyhnutne vedú do slepej uličky. To by malo byť podľa Putina zrejmé každému, ale nie je.
Rusko prekonalo krízu, ktorá vznikla po rozpade ZSSR, a dúfa, že sa pripojí k spravodlivému svetovému poriadku, no jeho ochotu spolupracovať niektorí nepochopili a berú to ako slabosť. Svet je príliš zložitý a rôznorodý na monopol, aj keď je podporovaný silou koloniálnej politiky nahromadenej po stáročia. Veľká časť tejto akumulácie bola vybudovaná prostredníctvom drancovania kolónií, ak nie celej planéty.
„História Západu je v podstate kronikou nekonečnej expanzie,“ povedal Putin.
Pre neho je jasné, že túžba nahnať svet do dichotómie „my/oni“ je „perverzným dedičstvom západnej politickej kultúry 20. storočia“. Západné elity potrebujú nepriateľa, ktorého existenciou môžu ospravedlniť svoju rozpínavosť a udržať vnútornú kontrolu. Ako príklad prezident uviedol, ako USA využívajú rusofóbiu na udržanie svojej dominancie v bloku NATO:
„Je tu nepriateľ – všetci sa musia zhromaždiť okolo šéfa,“ povedal prezident.
Zároveň sa vymýšľajú rôzne dôvody na nátlak a neexistujúce hrozby sa zveličujú. Rusko je podľa Putina obľúbenou témou politikov, ale nepriateľov si robia aj z iných krajín: Číny a v určitých situáciách aj z Indie.
Po analytickej časti Putin opísal svoju víziu do budúcnosti:
„Po prvé, Rusko chce žiť v otvorenom svete, v prostredí bez bariér. Po druhé: treba zachovať rozmanitosť sveta. Tretím bodom je maximálne zastúpenie (všetkých krajín). Nikto nemôže vládnuť v mene iných, budúcnosť je svet kolektívnych rozhodnutí. Štvrtým bodom je univerzálna bezpečnosť, ktorá spočíva predovšetkým v oslobodení medzinárodných vzťahov od blokového myslenia a odmietnutí chápať medzinárodné vzťahy ako hru s nulovým súčtom.“
V budúcnosti sa Rusko bude považovať za vlastnú civilizáciu s vlastnou hodnotou a vysokou sebaúctou. Nebude sa však izolovať od sveta a na svoje problémy sa nebude pozerať zboku s ľahostajnosťou:
„Rusko bolo, je a bude základom svetového systému, pripraveným na tvrdý odpor proti tým, ktorí vyznávajú princípy diktatúry a násilia,“ povedal Putin.
Nakoniec ruský prezident vyhlásil:
„Multipolárny svet zvíťazil.“
Veľká časť prejavu bola podľa očakávania venovaná situácii na Ukrajine a príčinám konfliktu. Vojna sa tam nezačala v roku 2022, ale v roku 2014 a začala sa protiústavným prevratom v Kyjeve. Západ na čele s USA to zorganizoval s výslovným cieľom destabilizovať región a spôsobiť problémy Rusku na jeho hraniciach:
„Takzvanú vojnu na Ukrajine sme nezačali. Naopak, snažíme sa ju ukončiť. Neorganizovali sme prevrat v Kyjeve,“ zdôraznil prezident.
Medzitým ruský štát podporoval Krymčanov a obyvateľov Sevastopolu, nikoho v nacistickom duchu nezastrašoval a nevyhrážal sa masakrami tým, ktorí chceli hovoriť ich jazykom, dodal Putin.
Západ ignoroval roky utrpenia ľudí v Donbase a nenabádal Kyjev, aby tam zastavil svoje útoky:
„A nikto nepočítal mŕtve deti na Donbase a nikto neplakal za mŕtvymi,“ zdôraznil.
Rusko na Ukrajine nesleduje žiadne imperialistické ciele. V neskoršej odpovedi na otázku v diskusnom bloku Putin zdôraznil, že Rusko dokonca chcelo akceptovať vstup Ukrajiny do EÚ, ale že nemôže akceptovať vstup susednej krajiny do NATO:
„Nikdy sme neboli proti vstupu Ukrajiny do EÚ no pokiaľ ide o NATO, vždy sme boli proti, pretože to ohrozuje našu bezpečnosť.“
Neskôr prezident povedal, že je na Európanoch, či chcú niesť toto bremeno s miliardovými ročnými platbami potrebnými na podporu zdevastovanej ukrajinskej ekonomiky.
Ďalší súbor otázok sa týkal konca Náhorného Karabachu, ktorý sa odtrhol od Azerbajdžanu. Novinár poukázal na to, že predseda Rady EÚ Charles Michel obvinil Rusko zo „zrady proti arménskemu ľudu“. Na to Putin odpovedal, že Michel by sa mal starať o svoj nos.
Rusko opakovane navrhovalo svojim arménskym priateľom, aby urobili kompromisy – vrátili päť okresov okolo Karabachu do Baku a zachovali spojenie medzi Arménskom a Karabachom. Jerevan to vždy odmietal s odôvodnením, že by to predstavovalo hrozbu pre Arménsko. Rusko bolo pripravené zaručiť bezpečnosť Lachinského koridoru a Arménov žijúcich v tejto oblasti pomocou mechanizmov OSN, ale bolo mu povedané: „Budeme bojovať.“
V tejto pozícii bol Jerevan napriek všetkým varovaniam neústupný, zdôraznil a reprodukoval časť týchto diskusií medzi Moskvou a Jerevanom Putin:
„Počúvaj: Oni (azerbajdžanská armáda) prídu zozadu o niekoľko dní a prelomia tvoje opevnenia v oblasti Agdamu. Čo urobíš?“ Odpoveď bola rovnaká: ‚Budeme bojovať‘.“
Zároveň ruské mierové jednotky nemali žiadny písomný štatút, všetko bolo založené na jednom vyhlásení z novembra 2020:
„Práva mierových síl pozostávali len z jedného bodu – dodržiavania prímeria. Iné práva nemali.“
Arménsko na druhej strane na stretnutí v Prahe v roku 2020 uznalo Karabach za súčasť Azerbajdžanskej republiky a zdôraznilo, že uznalo suverenitu Baku v rámci Azerbajdžanskej SSR, ktorej súčasťou bol Karabach. Ruský prezident zdôraznil, že Jerevan v tejto súvislosti nezabezpečil práva obyvateľov Náhorného Karabachu, hoci existuje možnosť komplexnej dohody.
„Bolo len otázkou času, kedy Azerbajdžan obnoví ústavný poriadok na svojom území,“ dodal.
Za vyzdvihnutie stojí aj Putinova odpoveď na otázku, ktorú prezidentovi položil politológ Sergej Karaganov. Karaganov, ktorý pred časom v sérii článkov vyzval na obmedzené jadrové údery proti jednotlivým európskym krajinám, sa pýtal, či vzhľadom na eskaláciu Ukrajiny zo strany Západu nie je čas zmeniť ruskú doktrínu o použití jadrových zbraní.
Putin to poprel. Ruská doktrína počíta s použitím jadrových zbraní v dvoch prípadoch: po prvé v reakcii na jadrový úder proti Rusku a po druhé, keď je existencia Ruskej federácie ohrozená konvenčnou agresiou. Nič z toho momentálne nie je zjavné. Na fronte na Ukrajine vidíte, čo máte robiť. Rusko tam nájde správne odpovede.
Na otázku, či by nebolo načase obnoviť testovanie jadrových zbraní, najmä preto, že Spojené štáty neratifikovali Zmluvu o zákaze jadrových skúšok, prezident odpovedal, že si to vie predstaviť. Je vecou Dumy, ruského parlamentu, či odvolá ratifikáciu zmluvy.
Účastník fóra zo Srí Lanky položil zvedavú otázku. Povedal, že vzhľadom na to, že Rusko je pod útokom západného imperializmu, historicky iba komunisti – ako príklad uviedol Čínu, Vietnam a Severnú Kóreu – uspeli v porážke imperialistickej agresie. Spýtal sa, či vzhľadom na to, že Lenin napísal najvýznamnejšie dielo o imperializme, nie je načase vnímať októbrovú revolúciu a samotného Lenina pozitívnejšie. Po nejakom váhaní a otázkach Putin súhlasil s pýtajúcim sa:
„Áno, máš pravdu.“
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Putin hält die globale Situation für gefährlich und erteilt Atomwaffeneinsatz eine Absage, RT.de, 05.10.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.