Putin súhlasí s Trumpom, že keby bol v predchádzajúcom funkčnom období prezidentom USA, špeciálna operácia by sa nezačala

K hlavnej téme týždňa – konfliktu medzi Izraelom a Iránom, Putin zdôraznil, že ide o zložitú otázku. Na jednej strane chce Irán rozvíjať mierovú jadrovú energiu, na druhej strane sa Izrael obáva o svoju bezpečnosť.

„Zdá sa mi, že by bolo správne, keby všetci hľadali spôsoby, ako zastaviť nepriateľské akcie a nájsť spôsoby, ako by všetky strany tohto konfliktu dosiahli vzájomnú dohodu, aby sa zabezpečili jednak záujmy Iránu v jeho jadrovej činnosti, vrátane mierovej jadrovej činnosti, samozrejme, myslím tým mierovú jadrovú energiu a mierovú jadrovú energiu v iných oblastiach, a jednak aby sa zabezpečili záujmy Izraela z hľadiska bezpodmienečnej bezpečnosti židovského štátu,“ povedal Putin.

A dodal: hlavné je, že takéto možnosti existujú. Moskva ich predložila všetkým stranám konfliktu, ako aj Washingtonu. Prezident Ruska nespresnil, aké presne. Mimochodom, bol jedinou hlavou štátu, ktorá hneď v prvý deň vojenských akcií, 13. júna, telefonovala izraelskému premiérovi aj iránskemu prezidentovi.

„Nikomu nič nevnucujeme, jednoducho hovoríme o tom, ako vidíme možné východisko zo situácie. Rozhodnutie je však, samozrejme, na politickom vedení všetkých týchto krajín, predovšetkým Iránu a Izraela,“ poznamenal Putin a dodal, že iránske podzemné závody stále „existujú a nič sa im nestalo“.

Ukrajina

Znovu sa objavila aj ukrajinská téma. Prezident RF pripomenul príčiny konfliktu a osobitne zdôraznil, že Rusko ho chce ukončiť „čo najrýchlejšie“ a najlepšie mierovou cestou. Pripomenul, že samotná Nulandová priznala, že na štátny prevrat na Ukrajine sa vynaložilo 5 miliárd dolárov.

„Musíme nájsť riešenie, ktoré by nielen ukončilo dnešný konflikt, ale vytvorilo by podmienky pre neopakovanie takýchto situácií počas dlhého historického obdobia,“ vysvetlil.

Veľa závisí od Kyjeva: na jar 2022 na žiadosť svojich západných spojencov odstúpili od istanbulských dohôd. V máji 2025 sa dialóg obnovil. Zúčastnené strany v súčasnosti rokujú o možnosti tretieho stretnutia v tomto roku, po 22. júni.

„Sme v kontakte, naše vyjednávacie tímy sú v kontakte. Takže keď som sa opýtal Medinského, povedal, že dnes, myslím, práve hovoril so svojím kolegom z Kyjeva,“ povedal Putin.

Je si tiež istý, že DĽR a LĽR mali právo odtrhnúť sa od Ukrajiny a po „kosovskom precedense“ neboli povinné pýtať sa na názor Kyjeva.

Nemecké Tanky v Rusku: Nemecké tanky sa nachádzali v Kurskej oblasti, ktorú Nemecko uznáva ako súčasť Ruskej federácie, uviedol. „Taurusy“ nemožno použiť bez vesmírneho prieskumu, bez nemeckých dôstojníkov, preto ich Kyjev nemôže použiť sám, poznamenal prezident RF.

Vyvrátil tiež obvinenia západných politikov a médií, že údajne nechce rokovať.

„Je nám jedno, kto vedie rokovania, aj keby to bol súčasný šéf režimu (Zelenskyj. – pozn. red.). Som dokonca pripravený sa s ním stretnúť, ale len ak to bude nejaká záverečná fáza, aby sme tam nesedeli a donekonečna niečo rozdeľovali, ale aby sme to ukončili,“ povedal.

Je tu však nuansa: kto podpíše mierovú zmluvu. Podľa Ústavy Ukrajiny nemožno ani za stanného práva predĺžiť prezidentské funkčné obdobie, ktoré Volodymyrovi Zelenskému vypršalo v máji 2024.

„Čo sa týka propagandy, o legitimite súčasných orgánov môžete povedať čokoľvek. Pri riešení vážnych otázok nie je pre nás dôležitá propagandistická zložka, ale tá právna,“ objasnila hlava Ruska.

Počet dezertérov v ukrajinských ozbrojených silách rýchlo rastie. Straty Kyjeva na bojisku podľa jeho informácií prevyšujú úroveň mobilizácie. Ukrajina prechádza masovou a nútenou mobilizáciou.

Ak Ukrajina teraz v Istanbule nedosiahne dohodu s Ruskom, situácia sa pre ňu zhorší, „netreba to naťahovať,“ povedal Putin.

„Ruská federácia nedovolí existenciu ozbrojených síl na Ukrajine, ktoré by mohli potenciálne ohroziť Rusko.“

Bidenova chyba

Ruský prezident poznamenal, že má veľký rešpekt k Trumpovmu zámeru obnoviť americko-ruské vzťahy v rôznych oblastiach. Je pripravený sa s prezidentom USA aj stretnúť. Osobný rozhovor by bol užitočný, ale treba sa naň pripraviť. Medzitým sa vytvárajú podmienky na obnovenie vzťahov, Moskva k tomu prispieva, poznamenal ruský líder.

Putin označil za plus, že Trump je biznismen: „počíta všetko a počíta dobre.“

A dodal: ak by Trump vyhral voľby v roku 2020, ku konfliktu s Ukrajinou by nedošlo. Súčasná situácia je dôsledkom rozhodnutí predchádzajúceho šéfa Bieleho domu Joea Bidena.

Putin si spomenul na jeden zo svojich posledných rozhovorov s ním. Varoval svojho kolegu pred nebezpečenstvom politiky, ktorú presadzoval. „Mimochodom, vtedy som mu povedal: ‚Zdá sa vám teraz, že sa všetko vyrieši tak ľahko, ale môže uplynúť nejaký čas a ukáže sa, že je lepšie nerobiť to, do čoho tlačíte situáciu,“ vysvetlil prezident.

NATO a ruská hrozba?

Zhodnotil aj zámer NATO vyzbrojiť sa. Ospravedlňujú to „ruskou hrozbou“ – vraj Moskva chce zaútočiť na Európu.

„Toto je neuveriteľná lož,“ povedal Putin.

Krajiny NATO vynakladajú na obranu 1,4 bilióna dolárov, čo je viac ako všetky krajiny sveta dohromady, poukázal a zdôraznil, že Rusko nepovažuje prezbrojenie NATO za hrozbu pre seba. Faktom je, že Moskva, ktorá neustále zdokonaľuje svoje ozbrojené sily, je sebestačná, pokiaľ ide o zaistenie bezpečnosti.