Cesta ruského prezidenta Vladimira Putina do New Yorku na jubilejné 70. zasadanie Valného zhromaždenia OSN prebúdzala na oboch brehoch Atlantiku nádeje, že sa mu podarí prelomiť na schôdzke s americkým náprotivkom Barackom Obamom ľady a zabrániť prehlbovaniu studenej vojny. Nestalo sa. Aspoň nie viditeľným spôsobom, pretože reč tela oboch superštátnikov v televíznych záberoch tomu nezodpovedala.
„Málokedy bývajú prípitky na slávnostných obedoch v OSN také chladné. … Keď sa Obama priblížil k Putinovi, jeho pohľad stvrdol a úsmev sa vytratil,“ konštatoval spravodajca francúzskej agentúry AFP. Každopádne si podali ruky a v prítomnosti svojich šéfov diplomacií Sergeja Lavrova a Johna Kerryho si vymieňali názory už pred oficiálnym stretnutím.
Dva neuralgické body
Bolo o čom. Vzťahy medzi oboma krajinami ochladzujú dva neuralgické body: Sýria a Ukrajina. V Sýrii si ruský postup začína vynucovať zbližovanie, na Ukrajine nie. Studenú vojnu Východu a Západu obnovuje od vlaňajška viac konflikt na Ukrajina ako v Sýrii. Preto ani mierny odmäk v Sýrii asi nepostačí na zvrátenie celkového americko-ruského ochladzovania.
Napriek tomu Putin robil 28. septembra v OSN, čo mohol. Zrozumiteľným spôsobom vysvetlil medzinárodný rozmer humanitárnej krízy v Európe, ktorú vyvolala občianska vojna v Sýrii a útoky teroristického hnutia Islamský štát (IS) v Sýrii a Iraku. V 20-minútovom prejave počas rozpravy Valného zhromaždenia svetovej organizácie vyzval k vytvoreniu širokej medzinárodnej koalície na boj proti terorizmu. V zásade podľa pravidla, ktorým sa králi a vladári riadili už v staroveku, že nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom. Putin použil pritom analógiu protihitlerovskej koalície z obdobia 2. svetovej vojny. V jeho predstavách o súčasnej medzinárodnej koalícií patrí významné miesto moslimským štátom, nakoľko sú priamo geograficky ohrozované výbojmi IS.
Výzva americkej hegemónii
Američanov najviac z jeho prejavu zaujímalo, čo povie o nasadzovaní ruských ozbrojených síl v Sýrii. Veľké mienkotvorné média zasypali verejnosť zväčšeninami zo satelitných snímok, ktoré mali dokazovať rozširovanie existujúcich a budovanie nových ruských vojenských kapacít na pobreží Stredného mora v Sýrii. Najmocnejší muž Severoatlantickej aliancie generál Philip Breedlove, ktorý je vrchným veliteľom spojeneckých síl v Európe, zašiel tak ďaleko, že označil túto výstavbu za priamu hrozbu Spojeným štátom. V. Putin sa snažil v na Valnom zhromaždení pred zhromaždenými diplomatmi rozptýliť takéto obavy. Podľa jeho slov poskytuje Moskva „vojensko-technickú pomoc Iraku, Sýrii a štátom regiónu v boji proti teroristickým skupinám“. Zveruje ju do rúk jedinej legitímnej a zodpovednej moci a tou je legitímna vláda v Damasku. „Považujeme za veľkú chybu odmietať spoluprácu so sýrskou armádou, ktorá vedie chrabrý boj proti teroristom“, podotkol na margo Bieleho domu, ktorý neprestáva opakovať mantru o nutnosti výmeny režimu v Damasku. Väčšina delegátov v sále s výrokmi Putina súhlasila, no B. Obamovi pravdepodobne drali kožu z chrbta. Bolo to verejné odmietnutie doterajšej politickej línie Washingtonu. Moskva to už niekoľko týždňov opakovane signalizuje na medzinárodných fórach, no Valné zhromaždenie OSN je z nich najprestížnejšie a najreprezentatívnejšie.
Po skončení prejavu Putin prestúpil pred novinárov, aby podal doplňujúce informácie a odpovedal na otázky. Dotkol sa i horúcej témy zintenzívnenia vojenskej pomoci sýrskej vláde. „Zapoja sa ruskí vojaci/poradcovia/konzultanti/technici/špecialisti/inštruktori, atď, proste Rusi, do pozemných bojov?“, chceli vedieť. O účasti „ruských armádnych jednotiek na pozemných operáciách sa neuvažuje,“ upokojoval ich Putin. I tak podkopáva jeho vojenská a diplomatická iniciatíva doterajšiu hegemóniu Spojených štátov na Blízkom východe a Obamovi sa nemožno čudovať, že mu ruka pri prípitku s Putinom oťažela ako olovo.