Moskva sa nevzdá svojich cieľov na Ukrajine, medzi ktoré počíta odstránenie základných príčin konfliktu, oznámil vo štvrtkovom telefonáte ruský prezident Vladimír Putin svojmu americkému náprotivku Donaldovi Trumpovi, ktorý naopak šéfa Kremľa vyzval na rýchle ukončenie vojenských akcií. Poradca Kremľa pre medzinárodné otázky Jurij Ušakov povedal, že Rusko má záujem pokračovať v rokovaniach o urovnaní konfliktu. Trump ani Biely dom sa k obsahu rozhovoru doteraz nevyjadrili. Obaja vodcovia sa v takmer hodinovom rozhovore dotkli viacerých ďalších tém vrátane situácie na Blízkom východe a v Iráne, nehovorili však o rozhodnutí Washingtonu pozastaviť časť dodávok amerických zbraní Ukrajine, dodal Ušakov. Ruská tlač spájala plánovaný telefonát práve so správami, že Washington pozastavil časť dodávok amerických zbraní Ukrajine, a to v čase, keď už boli v Európe pripravené na odoslanie.
„Náš prezident tiež povedal, že Rusko bude naďalej sledovať svoje ciele, a síce odstránenie dobre známych základných príčin, ktoré viedli k súčasnému stavu, k súčasnej ostrej konfrontácii,“ povedal novinárom Ušakov. „A Rusko sa týchto cieľov nevzdá,“ dodal.
Za základné príčiny vojny Moskva označuje napríklad zámer Kyjeva vstúpiť do NATO či prozápadnú revolúciu v roku 2014, ktorá viedla k zvrhnutiu proruského režimu na Ukrajine. Moskva okrem iného požaduje aj medzinárodné uznanie ruskej anexie okupovaných ukrajinských území.
Putin však podľa Ušakova tiež Trumpovi oznámil, že Rusko „ďalej sa usiluje o politické a vyjednané riešenie konfliktu“, a zdôraznil „prianie ruskej strany pokračovať vo vyjednávacom procese“. Ten doteraz zahŕňal dve priame rokovania ruských a ukrajinských delegácií v Istanbule, ktorých hmatateľným výsledkom však boli len dohody o výmene zajatcov a padlých. Putin tiež Trumpa informoval o realizácii týchto dohôd, povedal Ušakov.
Obaja prezidenti hovorili aj o konfliktoch na Blízkom východe, vrátane nedávnej vzdušnej vojny medzi Izraelom a Iránom. Šéf Kremľa podľa Ušakova „zdôraznil význam riešenia všetkých sporov, nezhôd a konfliktných situácií výhradne politickými a diplomatickými prostriedkami“. USA sa v júni krátko zapojili do izraelsko-iránskych stretov, keď Trump poslal americké vojenské bombardéry k úderom na tri iránske jadrové zariadenia. Moskva to odsúdila ako nevyprovokovaný a nezákonný krok.
Obaja lídri tiež „potvrdili záujem na realizácii mnohých sľubných hospodárskych projektov, najmä v oblasti energetiky a kozmického výskumu“, dodal Ušakov. Išlo o šiesty verejne známy rozhovor medzi oboma vodcami od Trumpovho januárového návratu do Bieleho domu. Obaja prezidenti spolu naposledy hovorili 14. júna, kedy sa sústredili hlavne na situáciu okolo Iránu.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1./ Russia’s Putin says he will speak to U.S. President Donald Trump later on Thursday, Reuters, 3.7.2025
2./ Putin v telefonátu Trumpovi řekl, že Moskva se nevzdá cílů na Ukrajině, ČTK, 3.7.2025
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.