Ako je známe, Európsky parlament (EP) prijal 23. 11. 2016 rezolúciu pod názvom Stratégia EÚ ako čeliť propagande tretích strán, ktorou vyjadril znepokojenie z narastania radikálnej islamistickej a ruskej propagandy namierenej proti EÚ. Za hlavné „informačné hrozby“ – popri rôznych nadáciách a platených diskutéroch na sociálnych sieťach – označil tlačovú agentúru Sputnik, televíznu stanicu Russia Today (RT), fond Ruský svet a federálnu agentúru Rossotrudničestvo pôsobiacu pod gesciou MZV RF.
Rezolúcia, ktorú TASR prezentovala pod titulkom Koniec ruskej a islamistickej propagandy? Zakročili europoslanci, hovorí o „stupňovaní ruskej propagandy po ruskej anexii polostrova Krym“. V kontroverznom dokumente poslanci EP bez dôkazov obviňujú Kremeľ z finančnej podpory krajne pravicovým politickým stranám a populistickým hnutiam, ako aj z využívania dvojstranných medzištátnych vzťahov na diskreditáciu, oslabenie a rozdelenie Únie. Inými slovami – svojich kolegov v členských krajinách nabádajú k odobreniu cenzúry voči ruským masmédiám.
Europropaganda sa zamotáva do pavučiny vlastných tvrdení
Europoslanci v správe vyzývajú únijné inštitúcie i členské štáty, aby prijali „opatrenia na efektívny boj proti dezinformačným kampaniam“ a vytvorili „spoločnú stratégiu boja proti propagande“. Kuriózne sú opatrenia ako údajnej hrozbe čeliť: sprístupnením informácií o činnosti a fungovaní inštitúcií EÚ (čiže doteraz sprístupnené neboli?), posilnením pracovnej skupiny EÚ pre strategickú komunikáciu, podporou vzdelávania, informačnej gramotnosti, investigatívnej žurnalistiky a slobodných médií. Nie je však celkom jasné, čo si pod pojmom „slobodné médiá“ predstavujú, keďže zároveň navrhujú totalitné spôsoby ich regulácie.
„Čo sa týka Ruskej federácie, situácia je dnes jasná. Po anexii Krymu a agresii vo východnej časti Ukrajiny sú si mnohé krajiny plne vedomé jej dezinformovania a manipulácie. Aj táto správa bola v priebehu svojej prípravy terčom nepriateľskej propagandy,“ posťažovala sa poľská europoslankyňa Anna Fotygová, ktorá – ako priznáva – dostala prípravu rezolúcie s opisom propagandy štátnych aj neštátnych aktérov „za úlohu“.
Predpoklad, že europoslanci so slovenským občianstvom nemajú s rezolúciou nič spoločné, je falošný. Napríklad Jana Žitňanská (NOVA / Európski konzervatívci a reformisti) nachádza „v putinovskej propagande a dezinformáciách obrovskú hrozbu, ktorej sa musíme postaviť oveľa jasnejšie ako doteraz“. Výrok načasovaný deň pred konaním plenárneho zasadnutia EP (22. 11.) akoby mal zmobilizovať kolegov z 28 členských krajín a zjednotiť ich v pocite, že „Rusko sa dlhodobo snaží zasahovať do vnútornej politiky členských štátov Únie a podrývať jej súdržnosť šírením dezinformácií“.
Iniciátori rezolúcie si vzápätí zrejme uvedomili rozporuplnosť i poplašný potenciál vlastnej argumentácie, a tak právo na existenciu kritike uznali. S podmienkou, že sa nebude stotožňovať s propagandou. „Úplne inou vecou je však šírenie nepravdivých správ alebo poloprávd, ktoré musíme odhaľovať, jasne pomenovať, podľa možnosti sa ich šíreniu brániť a neúnavne vysvetľovať, že realita je iná, než sa ju dezinformátori snažia z veľmi zrejmých dôvodov šíriť,“ uzavrela europoslankyňa Žitňanská. Keďže minimálne vo vzťahu k dianiu na Ukrajine funguje ako jedno z najvýznamnejších ohnísk dezinformácií a neprávd práve EÚ, jej antipropaganda sa zavše zamotáva do pavučiny vlastných tvrdení.
Svedectvo degradácie predstáv o západnej demokracii
Zo 691 poslancov, ktorí sa hlasovania zúčastnili, sa za prijatie rezolúcie vyslovilo iba 304 (proti bolo 179 a 208 sa zdržalo), čiže menej než polovica prítomných. Hoci teda nemožno hovoriť o jej právnej záväznosti, ale iba o odporúčacom charaktere, svojím škandalóznym obsahom vyvolala niekoľko búrlivých reakcií.
Napríklad Daniel McAdams, výkonný šéf amerického Inštitútu mieru a prosperity Rona Paula, v danej súvislosti podotkol, že EÚ je sloboda slova cudzia a že nenasleduje meniaci sa kurz na druhej strane Atlantiku. „Ak bude Trump v úlohe prezidenta pokračovať v krokoch k zlepšeniu vzťahov s RF, narazí EÚ na dilemu: zrušiť vzťahy s USA a zachovať si vlastný vojenský kurz, alebo posunúť sa smerom k trendu, ktorý vznikol vo Washingtone,“ uviedol McAdams. Medzi posledné odmietavé reakcie možno zaradiť stanovisko Turecka. Jeho premiér Binali Yildirim označil pokusy EÚ zakázať ruské médiá za „biedu demokracie“.
Prezident RF Vladimir Putin v súvislosti s rezolúciou EP poznamenal, že svedčí o zjavnej degradácii predstáv o demokracii v západnej spoločnosti a novinárom RT aj Sputniku zablahoželal k ich plodnej práci. „Zatiaľ čo sa európski zákonodarcovia snažia poučovať Rusko o demokracii, sami sa uchýlili k reštrikciám,“ pripomenul a vyslovil nádej vo víťazstvo zdravého rozumu.
Obvinená agentúra Sputnik vydala na margo rezolúcie stanovisko, že je priamym porušením slobody prostriedkov masových informácií a ľudských práv a EÚ vyzvala, aby štátnu cenzúru nepripustila. „Rezolúcia zasiahne veľa rešpektovaných médií vrátane agentúry Sputnik a má za cieľ ukončiť ich pôsobenie v EÚ. Dokument je v rozpore legislatívou EÚ v oblasti ľudských práv a slobody médií,“ konštatuje vo svojom liste adresovanom OSN a OBSE šéfredaktorka agentúry Sputnik Margarita Simonjanová.
Rezolúciu EP treba zároveň chápať ako hysterickú reakciu na výsledok amerických volieb, keď sa predbežne ukazuje, že lídri EÚ strácajú zaoceánskeho gestora svojho protiruského ťaženia. Už teraz možno povedať, že prijatím nezmyselného a vo svojej podstate propagandistického dokumentu tlačia europoslanci EÚ do čoraz väčšej medzinárodnej izolácie. Asi si neuvedomujú, že presadzovaním takéhoto cieľa ich nikto nepoveril.