„Návrat k normálnemu životu tak, ako ho poznáme, nie je v blízkej budúcnosti pravdepodobný. Budeme sa snažiť nájsť novú normálnosť – spôsob života bok po boku s vírusom, ale takým spôsobom, že ho budeme mať pod kontrolou,“ vyhlásila na tlačovej konferencii 23. apríla škótska premiérka Nicola Sturgeonová.
Jej autoritárske slová neboli práve najprívetivejšou odpoveďou na dychtivé otázky verejnosti, ktorej začínala dochádzať trpezlivosť so znášaním nepreberného množstva diskutabilných protipandemických obmedzení.
Prešiel týždeň a francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež váhal, čo na Sviatok práce 1. mája prednesie na margo uvoľnenia kopiacich sa a neraz tupých byrokratických protiepidemických reštrikcií. Najdráždivejší je zákaz demonštrácií a verejných manifestácií, k akým tradične patria aj tie za práva pracujúcich – prvomájové. Pripomeňme, že Francúzi sú jediným národom v Európe, ktorý sa demonštráciami hnutia Žltých viest nepretržite od novembra 2018 vzpiera diktátu korporatokracie. Macron zastupuje záujmy finančnej oligarchie, čo je vrstva stojaca ešte vyššie, pretože vlastní korporácie, a tak tvrdenia, ktoré predniesol, až tak neprekvapili. TASR ich zhrnula do trefného titulku: „Macron: Po uvoľnení opatrení sa život vo Francúzsku nevráti k normálu.“
Macronove temné tvrdenia majú jasný súvis s predchádzajúcim konštatovaním spomínanej škótskej premiérky a šéfky Škótskej národnej strany Sturgeonovej. Tá vsadila svoju politickú budúcnosť na pokračovanie neľútostných európskych integračných projektov, odmieta odchod Veľkej Británie z EÚ a domáha sa referenda o vystúpení Škótska zo Spojeného kráľovstva. Preto obraz nového normálu v jej ponímaní obsahuje všetky základné črty zanesené do smerníc bruselskej eurokracie. Tá ich len mechanicky preberá od globálnej zdravotníckej byrokracie zastupovanej WHO.
Tento nový normál stojí za zamyslenie. Obsahuje totiž závažný prvok, ktorý dehumanizuje ľudskú civilizáciu. Ide o fenomén, ktorý sa v slovenčine ustálil vo výraze spoločenský odstup. Tento obrat pochádza z anglického social distancing a nesie deprimujúci protispoločenský podtext spoločenskej izolácie (social isolation). Politicky korektní Kanaďania ho koncom marca začali nahradzovať výrazom fyzický odstup (physical distancing). I tak, keď sa človek nad tým zamyslí, udrie mu do očí obrys rodiacej sa budúcnosti s prísne vyžadovanými a trestne vymáhanými fyzicky bezkontaktnými medziľudskými vzťahmi. Nie hneď a vo všetkých sférach každodenného života, ale i tak je to už prvý krok k transhumanistickému podriaďovaniu sa radám vedcov v mene ochrany zdravia, predchádzania nákazám, a tým vraj i akéhosi vyššieho dobra.
Autor: Patrik Sloboda
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.