Zimné obdobie na prelome rokov 2023 a 2024 sa nieslo v mnohých európskych krajinách v znamení masového odporu drobných a stredných agroproducentov proti systému. Ten zastupuje na nižšej úrovni Európska únia, ktorá zúrivo pretláča zelenú agendu OSN, čo je agrocídny program vyššej úrovne honosiaci sa vznešene znejúcim pomenovaním Program o udržateľnom rozvoji. V skutočnosti však zbavuje malé a stredné roľnícke stavy zdrojov obživy, aby si mamutie nadnárodné agrokartely zmonopolizovali poľnohospodársky sektor a likvidovali v ňom všetko tradičné, zdravé a skutočne udržateľné. Ešte z vyššieho pohľadu sa stávame svedkami civilizačného regresu, čo je opakom reálneho pokroku, keď čoraz bohatšia a vplyvnejšia plutokracia zavádza postdemokratické i postkapitalistické neofeudálne pomery. Masové protesty v zime 2023/24 sedliakov sediacich vo vykurovaných kabínach traktorov a húkajúcich klaksónmi pred budovami vládnych budov preto môžme považovať za novodobú obdobu sedliackych vzbúr a roľníckych povstaní z dôb feudálneho stredoveku i raného novoveku.
Z AKEJ-TAKEJ VYVÁŽENOSTI…
Vo väčšine kultúr – súčasných i minulých – patrí bohatstvo a dostatok k základným charakteristikám rozvinutej a blahobytnej spoločnosti. I praslovanské slovo bogъ (Boh) odkazuje na hojnosť, podiel a bohatstvo. Plnohodnotne žijúcim človekom zvykol byť v európskych zemepisných šírkach ten, kto nemusel do úmoru drieť, loviť alebo bojovať a mohol sa venovať oddychovým a poznávacím činnostiam. Nie však ľahtikárskym a márnotratným, ale podľa možnosti prínosným a užitočným, aby nadobúdané vedomosti mohol odovzdávať svojmu potomstvu a spoločenstvu, ktorého bol súčasťou. Zhubná chudoba sa začala objavovať v prostrediach mestských civilizácií antiky, kde žilo početné atomizované obyvateľstvo, ktoré sa nemohlo v stave hmotnej núdze opierať o podporné príbuzenské zázemie na vidieku. Neformálne siete sociálnej pomoci pre zbedačený segment obvykle budovala mladá kresťanská cirkev, ktorá i do kázaní kňazov a biskupov vkladala výzvy na poskytovanie almužien pre ubiedených a opatery pre nemohúcich.
Zmenené postantické civilizačné prostredie v ranom stredoveku obnovilo predantické tradičné usporiadanie s nízkym podielom mestskej a vysokým podielom vidieckej populácie, ktorá sa živila poľnohospodárstvom a pastierstvom. Funkcie poskytovania sociálnej pomoci slabým a chorým opätovne plnili rodinné a príbuzenské kruhy a len v krajných prípadoch cirkevné charity. Vidiek mal v tých dobách silné sebazáchovné a regeneračné schopnosti na vyrovnanie sa i s ťažkou núdzou a hlbokými krízami. Na vidieku sa v mierových časoch, keď život v obciach a usadlostiach nekynožili vojenské vpády ani smrtiace epidémie, spravidla neumieralo hladom. Cirkev minimalizovala konflikty medzi sociálnymi triedami štandardizovaním takých spoločenských a hospodárskych pomerov, ktoré napríklad obmedzovali ozbrojené konfrontácie pomocou takzvaných období Božieho mieru, keď sa nesmelo bojovať a zabíjať. Trvala aj na dodržiavaní nedeľňajšieho a sviatočného pokoja a cirkevný kalendár obsahoval okrem nedieľ okolo tridsať veľkých sviatkov, keď sa nepracovalo. Len tak pre zaujímavosť, Dánskom v týchto týždňoch rezonujú mohutné protesty nielen roľníckej, ale celej domorodej a prevažne kresťanskej populácie proti zámeru vlády zrušiť jeden z jedenástich štátnych sviatkov známy ako Store Bededag (Veľký deň modlitieb), ktorý každoročne pripadá na štvrtý piatok po Veľkej noci. Vládna garnitúra tvrdí, že za ušetrené peniaze chce zvýšiť výdavky Dánska na financovanie vojny na Ukrajine.
Vráťme sa však k pozadiu roľníckych vzbúr v stredovekej kresťanskej Európe. Kvalita života poddaných a všetkých hospodársky podriadených vrstiev síce závisela od nominálneho výmeru dávok a odvádzanej práci, no nie v menšej miere od spôsobu zachádzania s nimi a od celkového prístupu vrchnosti. Žiaden zemepán si nemohol dovoliť opakovane hnať svoje požiadavky do krajnosti a riskovať narušenie sociálneho mieru. Už aj preto nie, že chronicky nadmernými požiadavkami by vyčerpal a zruinoval hospodárenie svojich poddaných, čím by ohrozil plynulosť a výšku svojich príjmov. Obidve strany, panstvo a závislé roľníctvo, hľadali a zvyčajne i nachádzali kompromisy v záujme udržiavania stability. Tá však bývala často narušovaná vonkajšími okolnosťami a nepredvídanými udalosťami, po ktorých odznení sa musela čo najrýchlejšie obnovovať, aby poddaní neboli do úmoru žmýkaní a nezutekali z pôdy či aby sa nedajbože nezačali zoskupovať a búriť.
Stredoveký sedliak nezvykol spochybňovať spoločenský poriadok a vzťahy s pánmi, ak nenarážal na flagrantne nespravodlivé a zjavne nekresťanské zaobchádzanie zo strany vrchnosti. Zdrvujúcu biedu zažíval iba v prípadoch epidémií či opakovaných neúrod, keď prerastali na hladomory. A aby zas tie neviedli k hladovým vzburám, považovala vrchnosť za rozumnejšie otvárať sýpky, nasýtiť poddaných a starať sa aspoň o ich holé, fyzické prežitie. Tam, kde panstvo príliš dlho váhalo, prichádzala neraz na pomoc cirkev, aby od neho vykupovala predražené nedostatkové obilie a prerozdeľovala ho hladujúcim. Motiváciou bola nielen snaha o záchranu blížnych pred vyhladovaním na smrť, ale aj o uchovanie najnevyhnutnejších počtov pracovných síl, pretože samotná pôda bez poddaných potrebných na jej obrábanie strácala hodnotu.
… NIE NÁHODNÝ CHAOS
Spomínané mechanizmy na udržiavanie vyvážených spoločenských pomerov dostávali čoraz markantnejšie trhliny postupným napredovaním technického pokroku, zvyšovaním produktivity práce a mocenským nástupom triedy obchodníkov.
AUTOR: Patrik Sloboda
