Román z roku 1981 predznamenal SARS-CoV2

· Čas čítania: 3 min.
foto: archív

Dielo Deana Koontza s názvom Oči tmy hovorí o smrtiacom víruse použitom ako biologická zbraň s názvom Wuhan-400. Epicentrum skutočného koronavírusu SARS-CoV-2 je čínsky Wu-chan. A desivé podobnosti tu nekončia.

Americký spisovateľ Dean Koontz je plodný autor, ktorý napísal viac ako sto románov, vrátane niekoľkých bestsellerov pre The New York Times. Na celom svete predal viac ako 450 miliónov kópií a sedemnásť jeho príbehov prebral filmový priemysel. Počas kariéry písal pod niekoľkými menami ako David Axton, Deanna Dwyer, K. R. Dwyer, Brian Coffey a Leigh Nichols. Práve pod posledným pseudonymom uverejnil v roku 1981 Oči tmy (v origináli The Eyes of Darkness). Napínavý príbeh je ešte napínavejší 40 rokov po pôvodnom vydaní. Aký je dôvod obnovenia popularity zabudnutého románu? Zdá sa, že popísal vírus s mrazivými podobnosťami s dnešným novým koronavírusom. Postavu románu Dannyho napadol vírus z čínskej provincie Wu-chan, teda z miesta vypuknutia nebezpečnej epidémie. Tu je pasáž, ktorá dvíha obočie:

„Nezaujíma ma filozofia alebo morálnosť biologických zbraní,“ hovorí Tina. „Teraz chcem len vedieť, ako sa, dopekla, Danny zasekol v Číne.“
„Aby sme to pochopili,“ reaguje Dombey, „musíme sa vrátiť dvanásť mesiacov späť. Bolo to práve vtedy, keď čínsky vedec Li Čen utiekol do Spojených štátov a odniesol disketový záznam o novej biologickej zbrani do Číny, ktorá je najnebezpečnejšia za posledné desaťročie. Volajú to Wuhan-400, lebo bol vyvinutý v RDNA laboratóriách pri meste Wu-chan. A bol to štvorstý životaschopný kmeň mikroorganizmov, ktoré človek v tomto výskumnom centre vyvinul.“

„Wuhan-400 je perfektná zbraň. Postihuje iba ľudské bytosti. Žiadna iná živá bytosť ho nemôže niesť. Rovnako ako syfilis, ani Wuhan-400 neprežije mimo živého ľudského tela dlhšie ako minútu, čo znamená, že nemôže trvalo kontaminovať objekty alebo miesta tak, ako to dokáže antrax či iné virulentné mikroorganizmy. A keď hostiteľ zomrie, Wuhan-400 v ňom zahynie o chvíľu neskôr, len čo telesná teplota klesne pod 30 °C. Vidíte tie výhody?“
Tina bola príliš zaneprázdnená Dannym, aby premýšľala o tom, čo práve povedal Carl Dombey, ale Elliot vedel, čo tým vedec myslí. „Ak ťa správne chápem, Číňania by mohli použiť Wuhan-400 na vyhladenie mesta alebo krajiny. Potom by nebolo potrebné, aby vykonali zložitú a nákladnú dekontamináciu skôr, ako sa do nej presťahujú a zmocnia dobytého územia.“
„Presne,“ odpovedal Dombey. „A Wuhan-400 má oproti väčšine biologických činiteľov väčšie prednosti.
Na jednej strane sa môžeš stať nosičom infekcie len štyri hodiny po kontakte s vírusom. Neuveriteľne krátka inkubačná doba. Po infekcii nežije nikto viac ako 24 hodín. Väčšina zomrie do dvanástich. Je to horšie ako ebola v Afrike. Miera úmrtnosti na Wuhan-400 je 100 %. Nikto neprežije. Ktovie na koľkých politických väzňoch to Číňania testovali. Nikdy neboli schopní nájsť efektívnu protilátku. Vírus migruje do mozgového kmeňa a vylučuje toxín, ktorý doslova požiera tkanivo. Ničí časť mozgu, ktorá riadi všetky automatické funkcie tela. Obeť jednoducho prestane mať pulz, potrebu dýchať a orgány zlyhávajú.“

Richard Strážan

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

One Response

  • Skôr si myslim, že autor bol inšpirovaný faktom, že tam existovalo laboratórium, resp. pracovisko pre biovýskum… a rivalitou medzi Čínou a USA. Charakteristika víru je úplne iná… teda aspoň podľa doterajších mediálnych informácií. Ani časy a účinky pôsobenia nesedia… jediná zaujímavosť je miesto Wu-chan. Ale to je ako keby niekto teraz napísal román, že zaútočil Irán na Čínu jadrovými zbraňami… a v roku 2035 by sa to stalo realitou. A vtedy by niekto vytiahol info – vidite, ten Iran naozaj mal jadrove zbrane…

Pridaj komentár