16. 12. 2019 bol na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku vynesený rozsudok nad T. E. Rostasom. Sudca uznal, že Rostas svojim článkom „Klin Židov medzi Slovanmi“ nijako nepodnecoval k násiliu alebo nenávisti voči židovskej komunite, a že teda nešlo o šírenie extrémistických materiálov. Odsúdil ho však za „hanobenie národa“, za čo mu udelil pokutu vo výške 4000 eur, alebo ako alternatívny trest v prípade nezaplatenia, tri mesiace odňatia slobody. Hlavným dôkazom hanobenia malo byť „stotožňovanie sa autora s citátmi“. Sudca tiež zdôraznil, že v americkom súdnom systéme platí „voľný trh myšlienok“, teda zásada, nech si každý hovorí čo chce, a ľudia si sami vyberú bez potreby zasahovania štátu. V európskom súdnictve vraj platí proaktívny prístup, aby sa „neroztáčala špirála nenávisti“. Takže Rostas síce nenávisť nešíril, ale zároveň mohol spustiť akúsi „špirálu nenávisti“, keby sa to nechalo len tak.
Hneď na začiatku pojednávania sudca upozornil na zákaz používania elektronických prístrojov v súdnej sieni, pritom mu však nevadilo, že po celý čas sa pohrával so svojim mobilom prokurátor Honz. Zato dal vyviesť von Štefana Harabina, ktorý len reagoval tichým smiechom na niektoré jeho argumenty.
T. E. Rostas vyhlásil, že spolu s ním sedeli na lavici obžalovaných Ľudovít Štúr a ďalší národní dejatelia. Proti rozsudku sa odvolal. Odvolal sa aj prokurátor Honz, podľa ktorého Rostas dostal príliš mierny trest. Boj za slobodu slova teda ďalej pokračuje.
FOTOGALĚRIA
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
[plsc_button url=“http://bit.ly/podporit-zemavek“ target=“_blank“ color=“red“ style=“flat“ radius=“semiround“ size=“lg“]CHCEM PODPORIŤ[/plsc_button]
Rád by som si prečítal celý rozsudok, až bude jeho písomné vyhotovenie k dispozícii. Zatiaľ, vychádzajúc z https://www.cas.sk/clanok/922401/padol-verdikt-ako-rozhodol-sudca-o-sefredaktorovi-casopisu-zem-a-vek/, ma zaráža aplikácia logických klamov v jeho (nateraz údajnom) odôvodnení. Ak je totiž rozhodnutie odôvodnené za použitia logických klamov, nemôže mu byť priznaný nárok na správnosť čo do výrokovej logiky a teda ako nelogický by mal byť považovaný za nesprávny.
Citujem z článku: „…v prípade nepostihovania podobného konania, ako spáchal obžalovaný, sa môže roztočiť „špirála nenávisti“ čo môže vyústiť do udalostí ako napríklad genocída v Rwande.“ Súd sa takýmto dôvodením dostáva na šikmú plochu (slippery slope) – tvrdí, že neprijatie opatrenia by viedlo k ďalšiemu následku a následne k ďalšej reťazi stále nepravdepodobnejších následkov, ktoré by v závere spôsobili totálnu katastrofu. Príklad z Wikipédie: „Keď povolíme voľné pobehovanie psov po parkoch, ľudia si ich budú bez košíkov brať aj do autobusov a za chvíľu aj na palubu lietadiel, a od toho je už len krôčik k tomu, aby pokúsali pilota a spôsobili leteckú katastrofu.“
Ak žalované konanie nie je „podnecovaním nenávisti“, potom sotva môže vyvolať vznik „špirály nenávisti“. „Špirála“ môže vzniknúť len systémom akcií a reakcií z minimálne dvoch zdrojov, nie však, ak je samotná akcia (podnet) vylúčená. Argument je nelogický.
Ak sú akékoľvek citáty pravdivé a teda im je možné priznať (v dobovom kontexte) nárok na správnosť, potom stotožnenie sa s ich platnosťou v danej dobe a za danej situácie nie je možné trestať, nakoľko trest je negáciou inak pravdivého výroku, čo vo výsledku vedie k výroku „nepravda“ a to je tragédiou pre celú spoločnosť. Súdne rozhodnutie je spravodlivé len vtedy, ak logický súčin „konania“ a „rozhodnutia“ vedie k logickej hodnote „pravda“. Nepostrehol som, že by sa súd pravdivostnou hodnotou citovaných výrokov vôbec zaoberal, len ich znegoval – čo vedie k spravodlivému rozhodnutiu len v prípade, že pravdivostná hodnota citátov by bola záporná.