Novodobá história (aj hystéria) UFO sa začala v lete roku 1947, keď do púšte Nového Mexika 120 kilometrov severozápadne od mesta Roswell spadol „lietajúci tanier“. Toto slovné spojenie vzniklo presne v tom čase. Obchodník Kenneth Arnold totiž 24. júna v štáte Washington zbadal zo svojho športového lietadla deväť veľmi lesklých telies vo formácii PRI KRÁTERI vyhasnutej sopky Mount Rainier. Pohybovali sa na juh rýchlosťou asi 2 000 km/h, vzdialenosť k Mount Adams prekonali za 102 sekúnd. Arnold uviedol, že tvarom pripomínali taniere.
PREDOHRA
East Oregonian o Arnoldovom pozorovaní informoval ako prvý už na ďalší deň krátkou správou Impossible! Maybe, But Seein‘ Is Believin‘, Says Flier. Spolu s inými dobovými správami je zverejnený na stránke Daily Kos v článku Saturday Night Uforia: „It seems impossible – but there it is“ (Repost). Tridsaťdvaročný bývalý futbalista Arnold z Boise v Idahu, predávajúci hasičské automaty, letel nad južným Washingtonom (štát severne od Kalifornie a Oregonu) cestou z Chehalis a hľadal stratené lietadlo, za ktorého nájdenie bola odmena 10 000 dolárov. Formáciu videl o tretej poobede a po pristátí v Yakime sa síce vypytoval, ale nič sa nedozvedel. Z jeho rozhovoru s mužom z oregonskej obce Ukiah (72 kilometrov južne od Pendletonu) na ďalšie ráno vyplynulo, že dotyčný pozoroval tú istú formáciu ráno o deň skôr – teda v deň, keď ju videl aj Arnold. V lete 1947 začali pozorovania podobných úkazov na oblohe pribúdať, v druhom polroku ich bolo viac ako 300. Špekuluje sa, že to súvisí so stupňujúcimi sa jadrovými pokusmi, UFO boli odvtedy často pozorované v blízkostí vojenských základní s jadrovými silami a v oblasti jadrových elektrární.
„Pokiaľ je nám známe, nič nelieta tak rýchlo, až na raketu V-2, ktorá dosahuje rýchlosť 5 600 km/h – a to je priveľa na to, aby ju bolo vidno,“ vyhlásil pre AP armádny hovorca vo Washingtone. Dodal, že rakety V-2 nepripomínajú objekty videné Arnoldom a v oblasti sa nekonali žiadne vysokorýchlostné testy. „Pochybujem, že by niečo letelo tak rýchlo,“ doplnil civilný letecký inšpektor z Portlandu. Arnold však trval na svojom. Pripustil, že rýchlosť neodhadol presne, mohol sa pomýliť aj o 500 km/h. „Aj tak boli tou najrýchlejšou vecou, čo som kedy videl,“ nedal sa. Vtedajší čerstvý rekord s rýchlosťou menšou ako 1 050 km/h držal plukovník Albert Boyd na stíhačke Lockheed P-80. Arnoldovo svedectvo čoskoro podporili ďalší dvaja ľudia – istý pán Savage a muž z Oklahomy. Písal o tom Oregon Daily Journal. Videli však len jeden lietajúci stroj. „Zábavné na tom bolo, že to nevydávalo žiaden zvuk. Nemyslím si, že to malo nejaký typ motora s vnútorným spaľovaním,“ povedal jeden z nich.
ROSWELLSKÉ OHÝBANIE
Dňa 8. júla v Sacramento Bee publikovali správu Army Reveals It Has Flying Disc Found On Ranch In New Mexico, v ktorej priniesli vyjadrenie armády. „Množstvo klebiet o lietajúcich diskoch sa včera stalo skutočnosťou, keď spravodajská kancelária 509. bombardovacej skupiny 8. leteckej sily roswellskej leteckej základne mala to šťastie, že získala disk vďaka spolupráci jedného z rančerov a šerifovho úradu v kraji Chaves,“ vyhlásil hovorca základne plukovník Warren Haught. Utajený rančer nemal telefón, a preto nález prišiel osobne oznámiť šerifovi, ktorý zalarmoval na základni armádu. Pozbierané trosky okamžite vyzdvihli na ranči, na základni ich preskúmali a previezli inam, na vyššie miesto vo vojenskej hierarchii. Následná tlačová správa z leteckej základne vo Fort Worth v Texase uviedla, že išlo o meteorologický balón.
V Roswell Daily Record 8. júla napísali v článku RAAF Captures Flying Saucer On Ranch in Roswell Region, že pán a pani Wilmotovci zrejme ako jediné osoby v Roswelli videli niečo, čo opísali ako lietajúci disk. O desiatej večer sedeli na svojej verande, keď sa z juhovýchodu rýchlo priblížil veľký žiariaci objekt smerujúci na severozápad. Wilmot na to upozornil manželku a obaja vybehli na dvor. Tvar opísali ako dva taniere položené vnútrom k sebe, s priemerom asi 5 až 8 metrov. UFO pozorovali necelú minútu vo výške asi pol kilometra, Wilmot odhadol rýchlosť na 650 až 800 km/h. Wilmot nepočul žiadny zvuk, jeho žena na veľmi krátky čas počula svišťanie. Noviny Roswell Daily Record dodali, že odborník na hardvér Wilmot patrí medzi najrešpektovanejších a najspoľahlivejších ľudí v meste. Príbeh si nechal pre seba, lebo dúfal, že o pozorovaní UFO prehovorí niekto iný. Napokon sa s tým však zdôveril tlači. Oznámenie, že letecké sily našli trosky neznámeho disku, prišlo redakcii len niekoľko minút po tom, ako sa to rozhodol zverejniť.
Traduje sa, že okrem vyzdvihnutia trosiek armáda zajala aj ufónov a previezla ich na Leteckú základňu Wrightovcov a Pattersona v Ohiu, do Modrej izby v hangári číslo 18. Tieto chýry sa zakladajú na vyjadreniach blízkej rodiny bývalých vojenských pilotov. Oliver Henderson údajne povedal svojej žene, že letel s nákladom plným trosiek spolu s niekoľkými malými mimozemskými telami z Roswellu na uvedenú základňu, prezývanú „skutočná Oblasť 51“. Podľa detí leteckého esa z 2. svetovej vojny Mariona Magrudera ich otec tvrdil, že videl živého ufóna na základni Wrigthovcov v roku 1947 a povedal im, že zničenie tohto tvora armádnymi testami bolo hanebné. Kamufláž s nepravdepodobnou historkou o balóne sa začala rozkrývať po troch desaťročiach, keď sa s dvoma svedkami zo štátu Nové Mexiko o ich pozorovaniach oddelene porozprával fyzik a ufológ Stanton T. Friedman. Jednou bola zamestnankyňa rádiostanice v Albuquerque, ktorá dosvedčila zrušenie vysielania správy o náleze disku na príkaz FBI. Druhým bol Jesse Marcel starší, spravodajský dôstojník, ktorý ako prvý skúmal roswellský vrak. Stominútový dokument UFO’s are real z roku 1978 (na youtubovom kanáli Dr. RIP VHS v angličtine) prináša aj výpoveď majora vo výslužbe Marcela staršieho. Film rozoberá najznámejšie prípady pozorovaní UFO a únosov ľudí z USA. Roswell- skej udalosti sa venuje len niekoľko minút, od tridsiatej siedmej. Pozostatky UFO sa rozkladali na ploche dlhej viac ako kilometer a aspoň sto metrov širokej. Spomenul nález symbolov na jednom fragmente, ktoré si zaznačil. Nájdené fragmenty s hrúbkou fólie z cigaretovej škatuľky podľa jeho svedectva nešlo zlomiť, odolávali ohňu a dokonca aj búšeniu sedemkilovým kladivom.
V knihe Crash at Corona, kde je Friedman spoluautorom, zmieňujú aj ďalšiu, súvisiacu haváriu na Pláňach sv. Augustína, kde od 80. rokov funguje rádioastronomické observatórium. Práve tam sa mali v roku 1947 nájsť telá ufónov (medzi pláňami a Roswellom je jadrová testovacia oblasť). Keď prekvapivý nález nešlo ohnúť kladivom, „podarilo sa“ aspoň perom.
Vzdušné sily po čase akože odtajnili dokumenty spojené s roswellskou udalosťou. V roku 1995 vydali takmer tisícstranovú správu The Roswell Report: Fact vs. Fiction in the New Mexico Desert s vtipnou obálkou kovboja v sedle a padajúcej hviezdy v pozadí. Vojenské letectvo vtedy priznalo, že v roku 1947 spustilo supertajný Projekt Mogul, v ktorom pomocou stratosférických balónov s citlivými mikrofónmi zachytávali zvukové vlny vyvolané sovietskymi atómovými testmi, podobne ako sa to robilo pod vodou. Projekt pokračoval do roku 1949 a trasa balónov viedla aj ponad Nové Mexiko. Projekt bol čiastočne úspešný, ale pridrahý, a tak ho nahradili sieťou seizmických detektorov a kontrolami zloženia vzduchu. Na túto falošnú bibliu vzdušné sily nadviazali o dva roky omnoho štíhlejšou publikáciou The Roswell Report: Case Closed pri príležitosti 50. výročia udalosti. Úplne vážne v nej tvrdia, že keďže to bolo dávno, svedkom sa „zliali“ dve rôzne udalosti oddelené v čase – spomínaný Projekt Mogul a testovanie ľuďom podobných figurín v 50. rokoch, spúšťaných z veľkej výšky. Svedkovia si mali figuríny pomýliť s aspoň o pol metra menšími mimozemsky pôsobiacimi bytosťami. Armáda ubezpečovala verejnosť, že roswellská udalosť bola sprievodným javom utajovania typického pre studenú vojnu a sci-fi fantázií, no v skutočnosti ich sama značne ovplyvnila (udalosť aj armáda svojím prístupom).
AUTOR: Milan Pullmann
