27. septembra sa na rokovaní kongresu vzdal funkcie straníckeho pokladníka konkurent Pavla Freša na post predsedu SDKÚ-DS Ondrej Matej. Rovnako spravil aj generálny manažér strany Štefan Kužma.
„Život v politike je ťažký. Udialo sa niekoľko vecí, ktoré by som rád v čo najkratšej dobe vysvetlil. Nechám teraz delegátov, aby sa rozhodli. Nie som sklamaný, verím, že modrá je dobrá a že bude pokračovať ďalej,“ povedal Matej.
„To, čo sa stalo v Senici, bol posledný klinec do tej našej rakvičky. Vychádza mi z toho, že pán predseda sa stal definitívne hrobárom našej strany,“ komentoval predseda SDKÚ-DS v Banskej Bystrici Stanislav Horník Frešov odchod-neodchod.
18. novembra odišiel ďalší člen – podpredseda Martin Fedor, stane sa z neho ďalší nezávislý poslanec. „Vstupoval som do strany, pretože bola nádejou pre Slovensko a zárukou modernizačnej a zodpovednej politiky. Dnes ju nepovažujem za tú istú stranu,“ povedal. Odchodom Fedora klesne počet poslancov SDKÚ na 7 a zanikne jej tak poslanecký klub. Podobná situácia sa stala nedávno SaS.
Nespokojnosť s fungovaním strany viedla v decembri 2013 k odchodu troch poslancov z SDKÚ – Lucie Žitňanskej, Miroslava Beblavého a Magdalény Vášáryovej. Tento rok v júni odišiel aj Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš.
Odišla aj čerstvá členka SDKÚ a bývalá šéfka rádia Expres Eva Babitzová. Plánuje založenie vlastnej strany. „Má to byť strana, ktorá sa vyvaruje všetkých problémov nalepených na strany, ktoré sú tu dlhšie. To znamená rôzne vplyvy, rôzni sponzori, komplikovaná história. Má to byť strana, ktorá chce túto krajinu posunúť a reaguje na požiadavku voličov, ktorá bola úplne zrejmá po komunálnych voľbách – že klasických strán už stačilo,“ povedala Babitzová.
„Strana nefunguje, predseda Pavol Frešo ju zabil. Uvidím, čo chce riešiť na prezídiu a potom budem vážne uvažovať, či to má ešte zmysel, alebo nie,“ povedal pre TASR Viliam Novotný. O takomto kroku sa chce poradiť s ľuďmi v regionálnej organizácii strany v Košiciach, ktorej šéfuje.
„Je pre mňa zahanbujúce pred kolegami v Bruseli, že o strane, za ktorú som kandidoval, prichádzajú takéto zlé správy,“ oznámil Eduard Kukan.
Stranu opustila nedávno aj časť mládežníckej organizácie SDKÚ-DS Nová generácia. K odchodom došlo aj v regiónoch. Viacerí členovia údajne prešli k Sieti. O vystúpení zo strany uvažuje aj časť bratislavských členov. Nemá podpredsedov, nemá finančný rozpočtový výbor, generálneho sekretára ani poslanecký klub.
SDKÚ-DS musí splatiť úvery z Privatbanky, ktoré si brala na voľby v roku 2012. Nesplatených je 1,4 milióna eur a len časť sa zvládne zaplatiť zo štátnych príspevkov. Za zvyšok ručí bývalý pokladník Ondrej Matej, ktorý povedal, že by záruku malo prevziať Frešovo vedenie. Podľa novembrového zisťovania agentúry MVK by ju volilo 3,9% opýtaných. V prieskume agentúry Polis to bolo ešte menej, iba 3%.
SDKÚ vznikla v roku 2000 po tom, ako Mikuláš Dzurinda spolu s niektorými ministrami odmietol vystúpiť z účelovo vytvorenej volebnej strany Slovenská demokratická koalícia (SDK) a vrátiť sa podľa dohody do strán, ktoré ju predtým vytvorili. Spolu s ním vstúpili do SDKÚ viacerí politici SDK – časť členov bola z KDH (Dzurinda), časť z DÚ (Eduard Kukan) a časť z DS (Ivan Mikloš).
SDK vznikla v roku 1998 z piatich menších strán ako alternatíva k HZDS a stavala na tvrdej protimečiarovskej politike. Ani SDKÚ, ani SDK nikdy nevyhrali voľby, hoci sa im podarilo 3x zostaviť vládu. Predvolebné sľuby SDK boli plné nereálnych pozitív otvorenia sa zahraničiu, globalizácie, vstupu do NATO, EÚ, deregulácií, privatizácii, zlepšenia trhového prostredia a samozrejme nezabudnuteľného cyklistického maratónu Mikuláša Dzurindu.
Zdá sa, že strane končí vypožičaný čas, ktorý beží minimálne od posledných volieb. Má tuhý korienok, často dokázala (aspoň dočasne) ulepiť nemožné koalície, možno nás ešte prekvapí. V opačnom prípade sa jej zostávajúci členovia rozpŕchnu do NOVY, SIETE, SaS, prípadne iných „výtvorov“.