Príčinou inflácie takmer všade na svete je viacero navzájom nesúvisiacich udalostí, akými sú uvoľnená menová politika väčšiny centrálnych bánk, tiež zelený projekt EÚ, pandémia a napokon terajší rusko-ukrajinsky konflikt, na ktorých si niektoré sektory ekonomiky „prilepšili“ výrazným zvýšením ziskov a ich vlastníci dividendami. Konkrétne energetici, komerčné banky, poisťovne, veľké maloobchodné reťazce a takto by sme mohli pokračovať a ktoré budú podľa všetkého predmetom vyššieho zdanenia. Dôvodom nie je „závidenie“ vyšších príjmov, ale narastajúce deficity v štátnych rozpočtoch, ktorých vykrytie bude z dôvodu zvyšujúcich sa výnosov z emitovania štátnych dlhopisov stále drahšie. O tom, že sa dotknuté sektorové firmy budú brániť, sa nepochybuje, všetky budú obhajovať väčšinou objektívne dôvody prečo nie, do čoho budú chcieť investovať navyše zarobené peniaze, keďže to bude napokon prínos pre celú spoločnosť. Niektorí sa odvolávajú na socializmus, ktorý bol z dôvodu štátneho vlastníctva charakterizovaný prerozdeľovaním hmotných statkov, iní poukazuje na to, že tzv. sektorovú daň navyše niekto musí zaplatiť.
Sektorová daň u nás nebude zavedená
Na starom kontinente zatiaľ poznáme len stanovisko maďarskej a britskej vlády, ktoré už oznámili, že zavedú mimoriadnu daň pre vybrané podniky s veľkými ziskami, čo mnohí ekonómovia označujú za nesystémové riešenie, ktoré vraj „trestá“ úspešných. Navyše získané peniaze sa chcú použiť aj na zníženie rozpočtového deficitu a na financovanie negatívnych dôsledkov už spomínaných makroekonomických udalostí. Nejedná sa teda o trvalé vyššie zdanenie na dobu neurčitú, ale na dočasné obdobie. Vlády sa teda obyčajne k vyššiemu zdaňovaniu vybraných sektorov uchyľujú vtedy, keď peniaze na strane výdajov chýbajú a pritom nechcú zvýšiť dane a odvody všetkým. Na Slovensku má minister financií predstavu, že jeho protiinflačný balíček, ktorý nás ročne bude stáť viac ako 1 miliardu eur, sa zaplatí novou daňou z vyššieho zisku, ktorý dosahuje Slovnaft z dôvodu, že ruská ropa Urals je lacnejšia, ako ropa Brent. Podľa všetkého to padne aj na „politickej chybe“ našej vlády, keď sme súhlasili, že od ruskej ropy sa odstrihneme skôr a tak nebudeme vedieť aj z technických dôvodov zabezpečiť zásobovanie štátov výrobkami z ruskej ropy, keďže až 70 percent jeho produkcie smeruje na export. Z uvedeného dôvodu tak nebude môcť počítať s peniazmi navyše a preto budeme zvedaví z akých peňažných zdrojov bude financovaná naša rodinná politika. Sektorová daň to nebude, skôr vyššie zdaňovanie všetkých ostatných.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.