Fenomén Viktora Orbána
V členských štátoch Európskej únie v roku 2021 existoval iba jeden štátnik, ktorý mal odvahu predniesť nahlas, pred televíznymi kamerami, takýto výrok: „Byzantská ríša, Karol Veľký, (nemecký cisár) Otto, Napoleon a Hitler – títo všetci snívali, každý na inom základe, o európskej jednote.“ Nemôže ním byť nik iný ako maďarský premiér Viktor Orbán. Len on si trúfol položiť nahlas otázku, ktorá sa dostala do titulku informačného portálu https://telex.hu v tomto anglickojazyčnom znení: „If it cannot fulfil its original mission, what’s the point of the European Union?“, voľne preložené: „Ak neplní svoje pôvodné poslanie, načo je potom Európska únia dobrá?“
Viacnásobný predseda vlády Maďarskej republiky, ktorý bol v roku 1989 univerzitne školený na ctihodnom Oxforde, už dávno neplní pokyny bábkovodičov. Nepresadzuje doma pôvodný zákulisný svetoobčiansky projekt premeny združenia mnohonárodných štátov na odnárodnené, bezduché a homogenizované „Spojené štáty európske“. Prešiel podobne ako väčšina Maďarov, ale aj príslušníkov iných európskych národov a štátov dlhým osobnostným vývojom naplneným trpkým poznaním deštruktívnej podstaty protinárodného sociálneho inžinierstva. V týchto zásadných otázkach sa vzpiera bruselskej eurokracii už viac než desať rokov. Kľučkuje, taktizuje a mobilizuje partnerské politické sily národného konzervativizmu v Európe i v zámorí, čo mu umožňuje ostávať na eurounijnej politickej scéne ako posledný maják s nevyhasnutým svetlom.
Dostáva sa mu tichej podpory konzervatívnych mocenských kruhov, ktoré zmierňujú nápor globalizačného ultraliberalizmu v Európe, v Ázii, v anglosaskej a v latinskej Amerike i v Afrike. Každá totalita si zvykne propagandisticky pestovať fackovacích panákov, či už živých, alebo mŕtvych. V informačnom priestore vojnovej propagandy tzv. kolektívneho Západu je ním ruský prezident Vladimir Putin. V euro- unijnom košiari poslušných ovečiek je ním tvrdohlavý baran Viktor Orbán. Dňa 31. mája oslávi šesťdesiatku a dá sa o ňom povedať, že dozrel a je osobnosťou, ktorá sa naučila využívať rolu vykričaného rebela i herecky, pretože každý vrcholový politik musí byť aj hercom. Vycibril si schopnosť vkladať do rečníckej riavy heslovité prvky kľúčového významu. Sú úderné a ľahko sa citujú. Maďari ho za ne milujú a ostatní Európania obdivujú. Jeho výroky sa zmestia i bez parafrázovania do titulkov agentúrnych správ preberaných médiami hlavného prúdu.
Prejav, ktorý predniesol 12. mája na otváracej slávnosti kultúrneho strediska v starodávnom panónskom meste Vesprém, obsahoval viacero „buričských“ tematických okruhov. Maďarom prehovoril z duše viac než rétorickou otázkou o zmysle neostávať zbytočne v integračnom zovretí Európskej únie, keď prestala plniť svoje pôvodné poslanie.
Pojem „pôvodné poslanie“ („original mission“) má však dve vertikálne roviny, na ktoré Orbán poukazoval v dvoch pasážach.
Prvá sa týkala sprievodných znakov vojny na Ukrajine a rozsiahlych škôd spôsobovaných sebadeštruktívnosťou militarizovanej Európskej únie. Priblížil to takto: „Súčasná podoba európskej integrácie, Európska únia, sa rodila s dvoma cieľmi, dvoma poslaniami: mier a prosperita. Dnes však viazneme po krk vo vojne a hospodárska situácia a perspektívy sú znepokojivé a chmúrne.“ Prezentoval tým pochybnosti Maďarov o zmysluplnosti ostávať v zväzku, ktorý sa spreneveril sľubom o mieri a blahobyte.
V druhej sa dotkol hrdúsenia národných štátov obručou bruselského centralizmu. Podľa jeho názoru vyplýva z prevahy niektorého z existenčných zámerov integračného zoskupovania. Na jednej strane to boli pokusy Byzantskej ríše, Svätej Rímskej ríše, napoleonského Francúzska a hitlerovskej tretej ríše o nadnárodné veľmocenské ovládanie sveta. Na druhej strane to bolo ubezpečovanie obyvateľstva, že národy so svojimi jazykmi a kultúrami sa v týchto celkoch nerozplynú. Orbán značne podráždil mediálne a politické špičky Nemecka zmienkou o Hitlerovi. „Ungarns Premier Orbán vergleicht EU-Projekt mit Hitlers Machtplänen“ („Maďarský premiér Orbán porovnáva projekt EÚ s mocenskými plánmi Hitlera“), rozčúlil sa v titulku nemecký týždenník Der Spiegel.
AUTOR: Patrik Sloboda
