Rupel: Rozpad Juhoslávie riadil Západ, zbrane dodal Izrael

Tagged With: , , , , Add Comment

Krvavý rozpad Juhoslávie v roku 1991 sa začal secesiou Slovinska. Juhoslovanský prezident Slobodan Milošević vtedy tvrdil, že rozbitie krajiny bolo riadené a podporované zvonka, zo Západu. Západná propaganda ho však zosmiešňovala, hanila a démonizovala. Všetky jeho tvrdenia označovala za bludy a konšpirácie. Dnes však slovinský minister zahraničných vecí Dimitrij Rupel otvorene potvrdil, že slovinský separatizmus podporovali Rakúsko a Nemecko, a že zbrane na ozbrojený konflikt si zadovážili Slovinci z Izraela. Rupel o tom porozprával rádiu Slobodná Európa.

„Mali by sme byť spravodliví a povedať, že Juhoslávia pomáhala Slovinsku,“ vyhlásil Rupel pre rádio Slobodná Európa. „V Juhoslávii sme zrealizovali mnohé veci, ktoré by sa nám inak nepodarili. Boli sme v nej ako na poznávacom zájazde. Učili sme sa, ako sa riadi štát a ako sa budujú jeho inštitúcie,“ hovorí a dodáva: „Problémom Slovincov a Chorvátov bolo to, že sa v prvej svetovej vojne ocitli na nesprávnej strane.“ Bojovali proti Srbom na strane Rakúsko-Uhorska, ale Srbi nakoniec vyšli z vojny ako víťazi. „Slovinci a Chorváti im preto museli urobiť veľa ústupkov. Naši spisovatelia v tom čase riešili vo svojich dielach, čo bude ďalej so Slovincami, či sa staneme Prusmi alebo Rusmi. Neexistovali šance, že by sme získali samostatnosť, preto sme išli do spoločného štátu s Chorvátmi a Srbmi. Lenže, po celý ten čas sme balancovali medzi nimi.“

Rupel tvrdí, že slovanstvo bola pre Slovincov pekná myšlienka, ale na čelo Juhoslávie prišiel po druhej svetovej vojne prezident Tito, ktorého nevníma ako národného, ale ako komunistického vodcu. „Bál sa britskej invázie na Balkán, a preto si na pomoc pozval Rusov, aby upevnil svoju moc v krajine,“ konštatuje Rupel. A potom na začiatku 1970-tých rokov prišla tzv. Chorvátska jar, politický protest v Chorvátsku, z ktorého sa Juhoslávia nikdy nespamätala. „Potom Tito zomrel a k moci sa dostali treťotriedni politici, ktorí sú dodnes pri moci,“ vysvetľuje Rupel.

Otázka: Je rozšírený názor, že za rozpad Juhoslávie môže Slobodan Milošević. Súhlasíte s tým?

Rupel: Rozpad Juhoslávie úzko súvisí s jedným celosvetovým procesom, a to je kolaps Sovietskeho zväzu v roku 1991. V rovnakom čase sa skončila Studená vojna, prebiehali demokratizačné procesy v Poľsku a Československu. Milošević len urýchlil tento proces rozpadu. Hneď po Titovej smrti prišli zo Slovinska iniciatívy, aby sa uskutočnili zmeny: žiadali sme zrušenie Štafety mladosti, nahradenie povinnej vojenskej služby civilnou… Reformistické názory rozširovala naša tlač a dôležitú úlohu zohrával aj Zväz mládeže. Ja som bol redaktorom Novej revue, v ktorej som v roku 1987 zverejnil Prílohy k slovinskému národnému programu. Povedal som niečo „nedovolené“, takže vypukol škandál – že vraj chcem pohádať Slovincov so Srbmi. Potom sa to riešilo rokovaniami medzi slovinskými a srbskými spisovateľmi. My sme chceli dosiahnuť dve veci: demokratizáciu a sebaurčenie.

Otázka: Myslíte tým vytvorenie nezávislého štátu?

Rupel: Áno, nezávislý štát.

Otázka: Ako ste to cheli dosiahnuť?

Rupel: Naša myšlienka zrejme bola naivná. Chceli sme schváliť novú demokratickú ústavu Slovinska, ktorú by sme potom ponúkli ako model ostatným republikám juhoslovanskej federácie. Chceli sme vytvoriť konfederáciu, teda spoločenstvo nezávislých štátov.

Otázka: Viedli ste ako šéf diplomacie tajné aktivity na získanie spojencov zo Západu, predovšetkým Nemecka, aby uznali nezávislosť Slovinska?

Rupel: Po celý čas sme boli v kontakte s našími priateľmi v Rakúsku a Nemecku. Boli to Helmut Kohl a Hans Dietrich Genscher. Kohl sa priatelil s naším predsedom vlády Alojzom Peterlem. Spolu trávili aj dovolenky. Postoj Nemecka bol dôležitý, lebo USA a ďalšie európske štáty zastávali názor, že nás netreba uznať. Najmä Francúzsko. A taliansky minister zahraničia Gianni De Michelis mi povedal: „My vás neuznáme ešte ďalších 20 rokov!“ Potom sme s EÚ uzavreli dohodu, že si dáme tri mesiace pauzu, že nič v tomto smere nebudeme robiť. Medzitým sa veci pohli. V máji 1991 sme Peterle a ja boli u Jeľcina v Moskve. Povedal nám, že sa Sovietsky zväz rozpadne.

Otázka: On k tomu prispel?

Rupel: Áno. Podporoval rozpad. Celkom chladne nám to oznámil. Potom nás relatívne rýchlo uznalo aj Rusko.

Otázka: Existuje názor, že 10-dňová vojna v Slovinsku bola zinscénovaná, lebo zďaleka nemala také rozmery ako vojny v Chorvátsku či v Bosne. Potvrdil to aj Stipe Šuvar, chorvátsky člen juhoslovanského prezídia.

Rupel: Dúfam, že mu neveríte. Vojaci Juhoslovanskej ľudovej armády, ktorí prišli do Slovinska, netušili, čo tu majú robiť. A my sme mali veľmi poctivé prípravy. Hneď ako sme sa dostali k moci v apríli 1990 sme začali vytvárať vlastnú armádu. Cvičili sme jednotky na hraniciach s Chorvátskom.

Otázka: Políciu? Teritoriálnu obranu?

Rupel: Nie, Teritoriálna obrana je juhoslovanský termín. Bola vytvorená v roku 1968 na prípadnú obranu pred Rusmi, po okupácii ČSSR. My sme tieto jednotky začlenili do našej armády, keď vypukla vojna. A mali sme aj vlastnú políciu, ktorá nebola srbská ani juhoslovanská. Ak to mám porovnať s Katalánskom, mali sme oproti nemu viac použiteľných nástrojoch vo svojich rukách.

Otázka: Takže ste 25. júna 1991., keď vypukla vojna, boli na ňu pripravení?

Rupel: Boli sme pripravení. Chceli sme z Juhoslávie vystúpiť aj skôr, ale sme ešte čakali na zbrane.

Otázka: Aké zbrane?

Rupel: Pomoc sme dostali od Izraela, ilegálne. Zväzová armáda nekontrolovala hranice tak dobre, ako mala.

Otázka: Čo to bolo za zbrane?

Rupel: Ľahké, protitankové, dokonca aj nejaké moderné – protilietadlové.

Otázka: Ako sa na to pozeráte po 27 rokoch? Bol na vine rozpadu Juhoslávie srbský nacionalizmus, alebo by sa Slovinsko a Chorvátsko vyčlenili bez ohľadu na to?

Rupel: Juhoslávia bola atypickým javom. Keď padol Berlínsky múr, EÚ sa zaviazala, že prijme všetky bývalé socialistické krajiny východnej Európy. Okrem Juhoslávie, lebo tá nesledovala procesy, ku ktorým prišlo v Poľsku, ČSSR a Maďarsku. Len Slovinsko a Chorvátsko držali krok s európskym dianím.

Otázka: Ale Európske hospodárske spoločenstvo (neskôr EÚ) ponúkalo Juhoslávii dohodu o asociácii…

Rupel: Áno, ale viete, Juhoslávia mala zaniknúť ešte na konci 80-tých rokov. Ale nestalo sa. Zanikla len preto, že zanikol Sovietsky zväz. Juhoslávia bola vnútorne rozdelená na slovinsko-chorvátsky koncept na jednej strane, a na srbský na druhej. Tadiaľ v minulosti prechádzala hranica medzi Východom a Západom. Sú tu veľké kultúrne rozdiely.

Otázka: Je podľa vás lepšie, že sa Slovinsko osamostanilo, alebo keby sa bola Juhoslávia pretransformovala na Spoločenstvo nezávislých štátov?

Rupel: Myslím si, že je najlepšie takto, ako to prebehlo. Slovinsko je suverénnym štátom a slovinčina jeden z oficiálnych jazykov EÚ. Keby bola Juhoslávia vstúpila do EÚ ako celok, rokovací jazyk by bol srbský. My sme sa vrátili tam, kde sme boli pred rokom 1918 a na hospodárskom pláne sme nahradili srbské firmy českými, talianskymi, rakúskymi…

Otázka: Prepáčte, ale keby ste sa v roku 1918 nestali súčasťou Juhoslávie, dnes by ste neboli samostatní…

Rupel: Pravda. Ale, keď sme boli súčasťou Rakúska, mali sme vyššie platy a dôchodky.

Otázka: Dve Juhoslávie zanikli a nezdá sa, že by sa v dohľadnom čase mohla obnoviť. Jej republiky sú v EÚ alebo na ceste do EÚ. Keď tam budú všetky, myslíte si, že vytvoria nejakú regionálnu spoluprácu?

Rupel: Myslím si, že by V4, v ktorej sú teraz Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko, mohli prijať medzi seba aj bývalé juhoslovanské republiky a založiť tak nový celok. Pred druhou svetovou vojnou bola populárna myšlienka Medzimoria (Intermarium), ktorú propagoval poľský líder Pilsudski. Uvažoval o spoločnom území od Baltiku po Jadran. Nie je to márna myšlienka.

http://fakti.org/quo-vadis-orbi/rupel-priznao-da-se-slovenija-spremala-za-otcepljenje-i-daje-oruzje-dobijala-preko-izraela

https://www.slobodnaevropa.org/a/dimitrij-rupel-100-godina-jugoslavije/29557184.html

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Ratko Sudecký

Pridaj komentár

  & Časopis